K aplikácii pravidiel o zásadách odmeňovania poslancov

Postupne si rozoberieme nasledovné okruhy:

. základný právny rámec,

. pevné právne hranice odmeňovania poslancov,

. vzdanie sa odmeny poslanca,

. odmeňovanie zástupcu starostu,

. podklady pre výplatu odmien,

. iné odporúčania.

Základné zákonné pravidlá upravujúce zásady odmeňovania poslancov sú v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), v širšom (ale stále opodstatnenom) kontexte je potrebné brať na zreteľ aj pravidlá, ktoré obsahuje zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. (ďalej len „zákon o majetku obcí“).

Zákon o obecnom zriadení upravuje otázku zásad odmeňovania poslancov na dvoch miestach:

                          Zákon o obecnom zriadení – výňatky 
 
                                        § 11 
 
... (4) Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené 
... k) schvaľovať štatút obce, rokovací poriadok obecného zastupiteľstva a zásady odmeňovania poslancov,... 
 
                                          § 25 
 
... (9) Poslancovi možno poskytnúť odmenu najmä vzhľadom na úlohy a časovú náročnosť výkonu funkcie podľa 
zásad odmeňovania poslancov. 

Tieto dve ustanovenia sú účelom a zameraním podstatne odlišné. Kým citované ustanovenie z § 11 ods. 4 písm. k) odpovedá na otázku pôsobnosti tak, že ide o vyhradenú pôsobnosť obecného zastupiteľstva, úprava v § 25 ods. 9 stanovuje zdanlivo jednoduchú, ale súčasne kvalitatívne veľmi náročnú a jasnú požiadavku na to, ako sa má odmeňovanie poslancov realizovať (len podľa týchto zásad) a čo by mali zásady odmeňovania poslancov najmä zohľadňovať (úlohy a časovú náročnosť).

Predovšetkým je to fakt, že poslanci obecného zastupiteľstva rozhodujú o svojom vlastnom odmeňovaní. Je zrejmé, že v konštelácii orgánov obecnej samosprávy nie je k dispozícii iné a zaručene lepšie riešenie, no na druhej strane nemožno nevidieť skutočnosť, že ide o priestor – síce zákonom legitimizovaný, ale predsa len – na „kolektívny konflikt záujmov“, pretože poslanci rozhodujú o osobných hmotných výhodách, ktoré im z výkonu verejnej funkcie vyplývajú.

Tento prvok sa v praxi prejavuje sklonom k preceňovaniu niektorých úloh, ktoré poslancom z výkonu funkcie vyplývajú a k tolerantnejšiemu pohľadu na požiadavky efektívneho a účelného vynakladania verejných prostriedkov. Ako pomerne frekventovaný príklad možno uviesť účasť na zasadnutí komisie obecného zastupiteľstva, ktorá nevyústi do splnenia niektorých zákonom určených funkcií komisie (t.j. do poradného stanoviska, do iniciatívneho návrhu alebo do výsledku kontroly). V takom prípade je odmena poskytnutá aj za zasadnutie, ktoré je z pohľadu zákonom určených funkcií komisie neproduktívne, čo sa javí z hľadiska hospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami prinajmenšom ako veľmi sporné.

Druhým aplikačne komplikujúcim efektom výhradnej pôsobnosti obecného zastupiteľstva je fakt, že v prípade, ak zásady odmeňovania poslancov obsahujú nesprávne alebo sporné prvky, účinok odborných hlasov sa vyčerpáva v prípadnom poradnom stanovisku, ktoré vyznieva voči poslancom ako „nepriaznivo naklonené“. Takýto poradný hlas má potom len v ojedinelých prípadoch – ak majú poslanci vysokú mieru preferencie verejného záujmu pred záujmom osobným a súčasne, ak dokážu vnímať tento konfliktný podnet neosobne – šancu na odozvu, ktorá nebude negatívna.

Napokon tretím významným prvkom, ktorý aplikáciu výhradnej pôsobnosti obecného zastupiteľstva komplikuje, je neprítomnosť reálnej právnej zodpovednosti. Vo všetkých ostatných prípadoch vynakladania verejných prostriedkov je možné uplatniť buď zodpovednosť starostu ako štatutárneho orgánu [napr. podľa § 2 ods. 2 písm. s) v spojení s § 8 zákona č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.] alebo v čiastkových otázkach zverených do pôsobnosti zamestnancov ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov (najmä podľa § 13a zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p.). Obdobná možnosť uplatniť zodpovednosť poslancov za prípadné odmeňovanie podľa nesprávnych zásad odmeňovania poslancov nie je k dispozícii. Uvedomujem si právne sporné miesta individuálnej zodpovednosti za rozhodnutia kolektívneho orgánu. No na druhej strane sú dnes v dôsledku zákonných povinností zverejňované informácie o hlasovaní jednotlivých poslancov [§ 5 ods. 2 písm. f) v spojení s § 5 ods. 8 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v z. n. p.]. Sotva sa preto dá odmietnuť ako úplne neopodstatnená taká požiadavka, aby sa podpora rozhodnutia o nehospodárnom alebo protiprávnom vynaložení verejných prostriedkov spojila s primeranou zodpovednosťou.

Uvedomujem si, že uvedené skutočnosti nie sú použiteľné s bezprostredným a zaručeným výsledkom, no ich úžitok môže nastať, ak sa využijú ako apel na poslancov obecného zastupiteľstva v tom smere, aby sa slabé miesta súčasnej právnej úpravy nestávali priestorom pre ich zneužitie na osobný prospech. Som presvedčený, že principiálny postoj v týchto otázkach v spojení s účinnou komunikáciou voči verejnosti dokáže vytvoriť tlak, ktorý prípadné pokušenie poslancov k tolerantnejšiemu pohľadu na vlastné odmeňovanie môže účinne eliminovať.

Pri popisovaní právneho rámca nemožno opomenúť, že zákon o obecnom zriadení i zákon o majetku obcí obsahujú veľmi zreteľnú, ale, žiaľ, akoby v praxi nedoceňovanú zákonnú povinnosť pri nakladaní s majetkom obce, ktorá sa nepochybne vzťahuje i na v