Inštitút skúšobnej doby a jeho niektoré aplikačné
problémy
doc. JUDr.
Marta
Thurzová
CSc.
Inštitút skúšobnej doby sa už tradične radí medzi pravidelné náležitosti pracovnej
zmluvy, na ktorých sa jej účastníci pracovného pomeru môžu dohodnúť. Účelom vymedzeného skúšobného
obdobia je možnosť, aby si zamestnanec a zamestnávateľ mohli v praxi vzájomne overiť, či im budú
podmienky pracovného pomeru vyhovovať. V prípade, že sa tak nestane, zamestnanec aj zamestnávateľ
majú možnosť pracovný pomer v tomto skúšobnom období jednoducho ukončiť. Pritom podmienkou je, aby
tá strana, ktorá chce takto pracovný pomer ukončiť, to písomne oznámila druhej zmluvnej
strane.
Účel dohodnutia skúšobnej doby
Skúšobná doba je upravená v § 45 zákona č.
211/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej
len „Zákonník práce") a prakticky aj po rozsiahlej
ostatnej novele s účinnosťou od 1.1.2013 sa v právnej úprave ponechalo skúšobné obdobie vymedzené
maximálnou dĺžkou tri mesiace
a v prípade riadiacich zamestnancov
v prvej a druhej línii
pod štatutárom šesť mesiacov
. Relatívna kogentnosť
tohto ustanovenia
Zákonníka práce znamená, že nie je dovolené len
dohodnutie dlhšej skúšobnej doby (a to ani prostredníctvom kolektívnej zmluvy), ale právna úprava
nebráni tomu, aby sa účastníci pracovného pomeru dohodli na kratšej skúšobnej dobe.Subjekty, s ktorými je možné dohodnúť