Efektívnosť a optimalizácia procesu decentralizácie verejných financií v podmienkach SR

V súčasnom období, berúc do úvahy aj dopady svetovej hospodárskej krízy, je nutné zamyslieť sa nad tým, či skutočne fiškálna decentralizácia, ktorá bola na Slovensku implementovaná od roku 2005, prispieva, resp. sa stáva pozitívnym impulzom pre udržateľný rozvoj obcí a regiónov alebo skôr jeho brzdou. Riešenie tejto otázky je veľmi zložité, nakoľko v prvom rade by malo ísť o posúdenie relevantných faktorov, vplývajúcich na efektívnosť a optimalizáciu celého systému, pri súčasnom znižovaní jeho administratívnej náročnosti.

Realizácia fiškálnej decentralizácie sa stala organickou súčasťou nielen reformy verejnej správy, ale aj reformy riadenia verejných financií, ktorá predstavuje dôležitý článok inštitucionálnych reforiem s cieľom posilnenia transparentnosti verejných financií, úlohy strategického plánovania, vytvorenia systému pre tvorbu stabilného strednodobého rámca verejných financií, sledujúc pritom zavedenie aj určitej miery fiškálnej decentralizácie.

Realizácia fiškálnej decentralizácie od roku 2005 (jej II. etapy) nadviazala na vykonaný prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a VÚC (v rokoch 2002 až 2004), uskutočnenú daňovú reformu z roku 2004 a zrušenie okresných úradov od roku 2004. Hlavným cieľom bolo stabilizovať finančné zdroje územných samospráv na viacročné obdobie zmenou fiškálnych vzťahov medzi štátnou správou a územnou samosprávou tak, aby sa zvýšil podiel územných samospráv na verejných financiách a posilnila sa ich finančná samostatnosť.

Pre zabezpečenie udržateľnosti a stability fiškálnych vzťahov medzi centrálnou vládou a územnými samosprávami, ako aj zefektívnenia a stransparentnenia fiškálneho systému územných samospráv, je nevyhnutý systémový prístup riešenia, ale aj ďalšej optimalizácie procesu fiškálnej decentralizácie. Systémové predpoklady, o ktoré by sa mal systém fiškálnej decentralizácie oprieť, by mali:

• vychádzať z podmienok reálnej samostatnosti a funkčnosti územných samospráv, s čím je spojená adekvátna miera zodpovednosti,

• adekvátnym spôsobom zasahovať do stabilizácie hospodárskeho cyklu,

• byť nepretržitým procesom,

• súvisieť s efektívnym využívaním alokačnej funkcie na miestnej (aj regionálnej) úrovni, a tým stimulovať výkonnosť miestnej (aj regionálnej) ekonomiky,

• vychádzať z princípov subsidiarity, vzájomnej vyváženosti medzi princípom motivácie a solidarity,

maximálnej spravodlivosti, transparentnosti, administratívnej nenáročnosti, stability z hľadiska dlhšieho časového horizontu, ako aj priamej úmernosti príjmov k výkonom,

• zvýšiť flexibilitu územných samospráv v regulovaní výšky svojich vlastných príjmov podľa špecifických potrieb,

• mal by byť konzistentný s celkovým systémom verejných financií a so všeobecnými cieľmi fiškálnej politiky, čo znamená väčšiu previazanosť objemu miestnych rozpočtov s celkovým ekonomickým vývojom štátu; preto je potrebné, aby:

- vychádzal zo strednodobého fiškálneho rámca,

- rešpektoval daňovú politiku a jej zmeny, vyplývajúce zo vstupu Slovenskej republiky do EÚ vrátane úlohy priamych a nepriamych daní,

- umožňoval transparentným spôsobom určiť územnú príslušnosť daní,

- rešpektoval princípy výdavkovej politiky (najmä znižovanie výdavkov na verejnú spotrebu racionalizáciou sietí a činností účinnými štrukturálnymi reformami, znižovanie dlhovej služby, znižovanie dotácií na hospodárske aktivity, zosúladenie hospodárskych politík štátu a EÚ a kofinancovanie projektov regionálneho rozvoja).

Uplatnením systémového prístupu, rešpektujúc pritom uvedené systémové predpoklady, sa v podmienkach SR vychádzalo zo základných parametrov rámca fiškálnej decentralizácie, a to:

• z rozsahu a charakteru vykonávaných kompetencií obcí a samosprávnych krajov,

• z autonómnosti rozhodovania o vlastných daňových príjmoch,

• z rozdielov v daňovej sile obcí a regiónov a

• zo štrukturálnych aspektov fiškálnej decentralizácie, kde ide o parameter atomizácie sídelnej štruktúry a územno-správneho členenia štátu

Systémové nastavenie fiškálnej decentralizácie v SR sa ukázalo ako najťažší problém celého procesu decentralizácie verejnej správy. Vzhľadom na regionálne diferencované zabezpečenie verejných statkov a rozdrobenú sídelnú štruktúru Slovenska bola pri koncipovaní nového modelu financovania územných samospráv dôležitá sofistikovaná príprava a diferencovaný prístup. Jedným z východísk boli systémové nedostatky doterajšieho financovania územných samospráv na základe analýzy a doterajších poznatkov pred realizáciou II. etapy fiškálnej decentralizácie. Ďalším dôležitým východiskom bola vízia celkového výsledku fiškálnej decentralizácie s akcentom efektívneho nastavenia prerozdeľovacích vzťahov štátneho rozpočtu a rozpočtov územných samospráv.

Z tohto hľadiska sa predpokladalo, že fiškálna decentralizácia prinesie hlavne:

• modifikáciu rozdeľovania daňových príjmov medzi štát a územnú samosprávu, ktorá by mala priniesť efekt konsolidácie verejných financií a dosiahnutie racionalizácie verejného sektora,

• posilnenie užitia zdrojov v mieste ich vzniku a obmedzenie prerozdeľovacích procesov,

• optimalizáciu daňových a výdavkových rozhodnutí na úrovni územných samospráv, s prihliadnutím na strategické smerovanie fiškálnej politiky štátu.

"Spustením" fiškálnej decentralizácie v SR od roku 2005 (jej II. etapy) sa posilnila samostatnosť a zodpovednosť obcí a samosprávnych krajov (VÚC) pri používaní verejných zdrojov na poskytovanie služieb občanovi. Okrem toh