Efektívnosť a optimalizácia procesu decentralizácie verejných financií v podmienkach SR

V súčasnom období, berúc do úvahy aj dopady svetovej hospodárskej krízy, je nutné zamyslieť sa nad tým, či skutočne fiškálna decentralizácia, ktorá bola na Slovensku implementovaná od roku 2005, prispieva, resp. sa stáva pozitívnym impulzom pre udržateľný rozvoj obcí a regiónov alebo skôr jeho brzdou. Riešenie tejto otázky je veľmi zložité, nakoľko v prvom rade by malo ísť o posúdenie relevantných faktorov, vplývajúcich na efektívnosť a optimalizáciu celého systému, pri súčasnom znižovaní jeho administratívnej náročnosti.

Realizácia fiškálnej decentralizácie sa stala organickou súčasťou nielen reformy verejnej správy, ale aj reformy riadenia verejných financií, ktorá predstavuje dôležitý článok inštitucionálnych reforiem s cieľom posilnenia transparentnosti verejných financií, úlohy strategického plánovania, vytvorenia systému pre tvorbu stabilného strednodobého rámca verejných financií, sledujúc pritom zavedenie aj určitej miery fiškálnej decentralizácie.

Realizácia fiškálnej decentralizácie od roku 2005 (jej II. etapy) nadviazala na vykonaný prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a VÚC (v rokoch 2002 až 2004), uskutočnenú daňovú reformu z roku 2004 a zrušenie okresných úradov od roku 2004. Hlavným cieľom bolo stabilizovať finančné zdroje územných samospráv na viacročné obdobie zmenou fiškálnych vzťahov medzi štátnou správou a územnou samosprávou tak, aby sa zvýšil podiel územných samospráv na verejných financiách a posilnila sa ich finančná samostatnosť.

Pre zabezpečenie udržateľnosti a stability fiškálnych vzťahov medzi centrálnou vládou a územnými samosprávami, ako aj zefektívnenia a stransparentnenia fiškálneho systému územných samospráv, je nevyhnutý systémový prístup riešenia, ale aj ďalšej optimalizácie procesu fiškálnej decentralizácie. Systémové predpoklady, o ktoré by sa mal systém fiškálnej decentralizácie oprieť, by mali:

• vychádzať z podmienok reálnej samostatnosti a funkčnosti územných samospráv, s čím je spojená adekvátna miera zodpovednosti,

• adekvátnym spôsobom zasahovať do stabilizácie hospodárskeho cyklu,

• byť nepretržitým procesom,

• súvisieť s efektívnym využívaním alokačnej funkcie na miestnej (aj regionálnej) úrovni, a tým stimulovať výkonnosť miestnej (aj regionálnej) ekonomiky,

• vychádzať z princípov subsidiarity, vzájomnej vyváženosti medzi princípom motivácie a solidarity,

maximálnej spravodlivosti, transparentnosti, administratívnej nenáročnosti, stability z hľadiska dlhšieho časového horizontu, ako aj priamej úmernosti príjmov k výkonom,

• zvýšiť flexibilitu územných samospráv v regulovaní výšky svojich vlastných príjmov podľa špecifických potrieb,

• mal by byť konzistentný s celkovým systémom verejných financ