Dotácie na územnoplánovaciu dokumentáciu obce

Dňa 1. septembra 2011 nadobudol účinnosť zákon č. 226/2011 Z.z. o poskytovaní dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí (ďalej len „zákon č. 226/2011 Z.z."), ktorý upravuje účel, rozsah a podmienky poskytovania dotácií na spracovanie územného plánovania obcí z rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

Územné plánovanie je komplexným systémom, ktorý sa v súčasnosti zaoberá všetkými aspektmi nášho prostredia. Ide o stavbu sídiel, dopravnú a technickú infraštruktúru, ale aj o prvky, ktoré vytvárajú prírodné zložky nášho životného prostredia. Jeho cieľom je prostredníctvom sústavného a komplexného riešenia priestorového usporiadania a funkčného využitia územia vytvárať predpoklady trvalo udržateľného rozvoja.

Medzi územného plánovania patria:

• stanovenie regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia,

• sledovanie, posudzovanie a vyhodnocovanie stavu územia a možnosti jeho využitia,

• posudzovanie potrebnosti uskutočňovania zmien a ich priestorové, územno-technické a ekologické dôsledky,

• stanovenie koncepcie rozvoja územia,

• urbanistická koncepcia rešpektujúca hodnoty územia,

• podpora obnovy a rozvoja sídelnej štruktúry a zabezpečovanie kvalitného životného prostredia pre ľudí,

• vytváranie podmienok pre znižovanie nebezpečenstva prírodných katastrof a podmienky pre zabezpečenie civilnej ochrany,

• vytváranie predpokladov pre trvalý súlad všetkých činností v území a pre zachovanie prírodných a civilizačných hodnôt územia vrátane urbanistického a architektonického dedičstva a pod.

Základnými nástrojmi územného plánovania sú územné plány rôznych stupňov, najčastejšie územné plány obcí, zón a regiónov. na rozvojové procesy a poskytuje isté záruky pre investičné činnosti.

Z dôvodov požiadavky efektívneho využitia zdrojov býva možnosť získania dotácií a grantov podmieňovaná existenciou územného plánu a hlavne obsiahnutím daných zámerov v ňom. Táto podmienka sa uplatňuje najmä v prípade fondov EÚ, vývoj však smeruje k tomu, že v budúcnosti sa bude vzťahovať aj na príspevky zo štátneho rozpočtu. Územný plán priťahuje súkromné investície a teda aj vo vzťahu k potenciálnym investorom je spracovaný územný plán signálom, že to samospráva so svojím rozvojom „myslí vážne". Navyše, investičný vstup do územia s jasne stanovenými pravidlami, ktoré môže garantovať len územný plán, sa spája s omnoho menším rizikom.

Nahrádzanie plánu územným rozhodovaním je administratívne náročné a už vôbec nemožno pri použití tohto postupu hovoriť o koncepčnom a efektívnom využívaní územia. Takto sa ľahko môže stať, že pozemky v atraktívnej polohe sa krátkozrakým rozhodnutím využijú na nevhodné účely a stavby, ktoré budú hyzdiť prostredie alebo brániť ďalšiemu rozvoju.

Územný plán je právny dokument obsahujúci veľké množstvo užitočných informácií, dozvieme sa z neho napr. kde sa v budúcnosti bude umiestňovať výstavba rodinných či bytových domov, kde je naplánovaný priemyselný park, obchody, kadiaľ povedie nová trasa kanalizácie, plynovodu, elektrického vedenia, kde budú vedené nové komunikácie, diaľnica a pod. Je spracovaný v grafickej a textovej podobe pre pomerne veľké časové obdobie dopredu. Keďže množstvo údajov a zobrazovaných dát v jednom územnom pláne je pomerne veľké, aby nedošlo k prílišnému prekrývaniu týchto informácií a vzniku nečitateľnosti, je grafická podoba územného plánu rozdelená do viacerých výkresov.

Obsah výkresov môže byť vzájomne kombinovaný, dopĺňaný a upravovaný podľa potreby daného územia a podmienok.

• vychádza a rozvíja ciele a úlohy územného plánovania z Koncepcie územného rozvoja Slovenska,

• stanovuje priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia regiónu, štruktúru a smery rozvoja osídlenia, výroby, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, požiadavky na účelné a hospodárne využitie územia kraja a rozvojové priority regiónu.