Dlhová politika, základné hodnotenie bonity a rating obci (III.)

Štandardnou súčasťou úverového procesu je aj Cieľom je zhodnotiť finančnú situáciu klienta a jej predpokladaný vývoj, identifikovať riziká spojené s jeho financovaním. Výstupy analýzy sa využívajú ako podklad pre návrh optimálnej štruktúry financovania, štruktúry zabezpečenia aj pre rozhodnutie, či a za akých podmienok bude klientovi úver poskytnutý. Je potrebné upozorniť, že klient nie je hodnotený len pred samotným poskytnutím úveru, ale jeho hospodárenie je aj pravidelne monitorované v priebehu celého úverového vzťahu.

Pri hodnotení bonity klientov, vrátane klientov zo strany samosprávneho sektora, v bankách (venujúce pozornosť aj financovaniu samospráv) hrajú kľúčovú úlohu . Význam interných ratingov v poslednej dobe výrazne vzrástol v súvislosti s novými predpismi o kapitálovej primeranosti súhrnne označovanými Interný rating klienta môže byť kalkulovaný jednak na základe finančných, ale aj nefinančných údajov.

býva zastúpená otázkami zameranými na stav infraštruktúry, populačný vývoj, mieru nezamestnanosti, kvalitu účtovníctva, politickú stabilitu a v neposlednom rade informačnú otvorenosť klienta zo strany samosprávy.

je založená na finančných ukazovateľoch kalkulovaných na základe finančných výkazov klienta. Vo finančnom hodnotení sú zohľadnené faktory, ako napríklad tvorba prevádzkového (bežného) prebytku, krytie dlhovej služby (t.j. istiny aj platených úrokov spolu), zadlženosť, atď.

Dôležitou súčasťou základného hodnotenia bonity klientov je aj posudzovanie tzv. . Tie môžu byť vo všeobecnosti zoradené do dvoch kategórií, a to ako všeobecné riziká alebo špecifické riziká. sú tie, ktoré zasahujú všetky miestne samosprávy v krajine a týkajú sa ich silných ekonomických stránok a stability, ako aj inštitucionálneho rámca, ktorý prerozdeľuje moc a zodpovednosť medzi národnú vládu a samosprávny sektor. sú tie, ktoré zohľadňujú stav a výkonnosť jednotlivých miestnych samospráv.

Určenie základného hodnotenia bonity je prvým krokom pri prideľovaní ratingu miestnej samospráve. Základné hodnotenie bonity je mierkou pravdepodobnosti, že miestna samospráva bude vyžadovať podporu od tretej strany, ako je napr. národná vláda, vyššia úroveň samosprávy alebo sebe podobná samospráva, aby predišla platobnej neschopnosti.

Pri určovaní je používaných viacero . Tie zahŕňajú predovšetkým:

• prevádzkové prostredie, tzn. národné faktory, ktoré majú vplyv na riziko ekonomickej, finančnej, trhovej alebo politickej krízy,

• inštitucionálny rámec, ktorý predurčuje práva a povinnosti miestnych samospráv,

• finančná pozícia a výkonnosť,

• dlhový profil,

• kontrola a spôsob riadenia a

• hospodárska základňa.

sa odvoláva na národný, hospodársky a politický kontext, v ktorom miestne samosprávy fungujú. Je sústredený okolo národných faktorov, ktoré majú vplyv na riziko v širšej kríze hospodárstva, finančného trhu alebo politického prostredia. Finančná výkonnosť miestnej samosprávy je obmedzená prostredím, v ktorom sa pohybuje. Pri vyhodnocovaní tohto faktoru je nutné brať do úvahy aj náchylnosť štátu na systematický šok tým, že sa prehodnocujú jeho súvzťažné okolnosti a nedávna hospodárska minulosť. V rámci takýchto analýz sa analyzuje relatívne bohatstvo národného hospodárstva, jeho stabilita a celková efektívnosť vlády, pričom by sa malo brať do úvahy aj riziko platobnej neschopnosti dlhopisov národnej vlády, ktoré môže spôsobiť krízu. Čím silnejšie je národné prevádzkové prostredie, tým pozitívnejší je dopad na základné hodnotenie bonity miestnych samospráv v danej krajine. Celková efektívnosť, stabilita a pružnosť inštitúcií národnej vlády má tiež dopad na výkonnosť miestnej samosprávy. V prípadoch, kde sú verejné služby nízkej kvality a byrokracia, ktorá ich poskytuje, má nízku reputáciu, výkonnosť individuálnych miestnych samospráv môže byť týmto tiež veľmi ovplyvnená.