Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Ako ďalej s bilbordmi po novele stavebného zákona
Dátum:
Ako ďalej s bilbordmi po novele stavebného
zákona
JUDr.
Peter
Strapáč
PhD.
Národná rada Slovenskej republiky prerokovala a prijala novelu zákona č.
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré nové zákony v znení neskorších predpisov (v
Zbierke zákonov SR uverejnená pod č. 293/2014 Z.z. -
ďalej len „novela stavebného zákona").
Novela stavebného zákona bola prijatá aj
napriek tej skutočnosti, že Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR pripravuje
komplexný a nový návrh stavebného zákona. Zákonodarca
odôvodnil potrebu prijatia ďalšej novely stavebného
zákona tou skutočnosťou, že v segmente bilbordovej reklamy dlhodobo pretrváva nedostatočná
úprava a regulácia oblasti vonkajšej reklamy, ktorá spôsobuje neprimerané rozšírenie tzv. čiernych
stavieb, reklamných zariadení, ako aj reklamných zariadení, ktoré nie sú jednoznačne pevne spojené
so zemou, čím obchádzajú podmienky a povinnosti
stavebného zákona, pričom zákonodarca sa zameral aj na
vizuálny smog, ktorý takýmto nadmerným počtom reklamných zariadení v oblasti vzniká.
de facto
Najmä územné samosprávy, teda mestá a obce zásadným spôsobom bojujú proti premnoženiu
bilbordov, ktoré v mnohých prípadoch ani nie sú ohlásené a majú povahu čiernych stavieb. Veľké
množstvo bilbordov okrem vizuálneho smogu má za následok nielen neprehľadnosť v cestnej premávke,
avšak pôsobí aj chaoticky a nepozorne a nielen na vodiča, ale aj na okoloidúcich a na obyvateľov
mesta, pričom dochádza určitým spôsobom aj k zdevastovaniu kultúrneho prostredia mesta a
obce.
Novela stavebného zákona sa dotýka aj
niektorých iných právnych predpisov, akým je napr. zákon č.
56/2012 Z.z. o cestnej doprave v z. n. p.
Zásadným problémom je nejednotný prístup stavebných úradov k množiacim sa čiernym stavbám
v podobe bilbordov, pričom v mnohých prípadoch je postup stavebných úradov protichodný, nakoľko
absentuje jednotné stanovisko akým spôsobom majú stavebné úrady postupovať.
Ako zásadné vidím vytvorenie pojmoslovia, pričom doterajšie reklamné zariadenia sa budú
označovať ako reklamné stavby, ktoré sa delia podľa účelu konania aj čo do výšky poplatkov podľa
veľkosti najväčšej reklamnej plochy, ktorou disponujú. Stavebný zákon charakterizuje reklamnú stavbu
v ust. § 43, podľa ktorého
„reklamnou stavbou je
stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so
zemou podľa ods. 1 písm. a) až d), alebo
upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom pevným základom na zemi, alebo ktorej usadenie vyžaduje
úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných
informácií viditeľných z verejných priestorov."
Reklamné stavby sa na určenie tohto zákona delia podľa veľkosti informačnej plochy na
reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha:
a)
je menšia ako 3 m2,
b)
má veľkosť od 3 m2 do 20 m2,
c)
je väčšia ako 20 m2.
V tomto smere je podstatne rozlíšenie veľkosti reklamnej plochy dôležité najmä pre
vznik poplatkovej povinnosti. Najväčšou informačnou plochou podľa predmetného ustanovenia sa rozumie
kolmý priemer jednej najväčšej informačnej plochy umiestnenej na reklamnej stavbe na zvislú rovinu
podľa projektovej dokumentácie predloženej stavebnému úradu.
Presná definícia reklamnej stavby má za účel spres
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Vydanie Právo pre ROPO a obce 1/2015
