Stanovisko NKÚ k návrhu štátneho rozpočtu

Budúcoročný štátny rozpočet odráža zložitý spoločensko-ekonomický vývoj spôsobený takmer dva roky trvajúcou pandémiou ochorenia COVID-19 a s ňou súvisiacou neistotou ďalšieho vývoja v roku 2022.

Na strane druhej je návrh rozpočtu jasným odrazom dlhodobo neriešených problémov udržateľného rozvoja Slovenska. Za stále aktuálne považuje šéf kontrolórov, aby tvorcovia rozpočtu sprehľadnili a skvalitnili proces jeho tvorby tak, aby bol zrozumiteľný aj pre laickú verejnosť.

Vláda SR predpokladá, že deficit rozpočtu verejnej správy sa dostane na úroveň 4,9 % (graf č. 1), čo predstavuje sumu 5,2 miliardy eur. Národná autorita pre oblasť externej kontroly v tejto súvislosti vo svojom stanovisku upozorňuje, že od roku 2022 sa začnú uplatňovať pravidlá Paktu stability a rastu, čo znamená, že na základe nominálneho deficitu nad 3 % vstúpi Slovensko do procedúry nadmerného deficitu. Pri pohľade na vývoj situácie existuje vysoké riziko pre nesplnenie tohto cieľa.

Významnú položku, ktorá môže prispieť k rastu hospodárstva a k oživeniu verejných financií, tvoria fondy Európskej únie. Slovensku zostáva minúť bezmála 7,9 miliardy eur z končiaceho programového obdobia, z nového bude mať k dispozícii takmer 13 miliárd eur. Plán obnovy zároveň poskytuje sumu 6,3 miliardy eur .

Do roku 2030 tak môžeme využiť bezmála 27 miliárd eur na udržateľný rozvoj spoločnosti, na podporu inovácií v oblasti životného prostredia, rozvoj dopravnej infraštruktúry či modernizáciu zdravotníctva a školstva. NKÚ však v tejto súvislosti upozorňuje na pretrvávajúce problémy s čerpaním európskej finančnej pomoci. Alarmujúce je, že sa Slovensko v tomto roku prepadlo na posledné miesto v rámci EÚ27 a aktuálne čerpanie je na úrovni 45 %. Predseda Mitrík zároveň pri čerpaní európskych zdrojov zdôrazňuje riziko nedostatočnej horizontálnej spolupráce medzi rezortmi dôležité pri realizácii Plánu obnovy. 

NKÚ upozorňuje na to, že napriek veľkým objemom peňazí smerujúcim do oblasti informatizácie verejnej správy nedochádza k potrebnému zoštíhleniu počtu jej zamestnancov. V rokoch 2011 až 2019 vzniklo 42 nových subjektov verejnej správy a do konca volebného obdobia má pribudnúť ešte minimálne ďalších 14. Počet zamestnancov má vzrásť aj v budúcom roku, a to o 1 622 osôb, pričom až viac ako 1 500 v súvislosti s Plánom obnovy.

Kontrolóri vo svojom stanovisku upriamujú pozornosť poslancov aj na riziká rozpočtovania pri dosahovaní najvýznamnejších cieľov verejných politík, akými sú oblasť vzdelávania, vedy, výskumu a inovácie, zdravotníctva, zamestnanosti a sociálnych politík, dopravnej infraštruktúry či životného prostredia.

Predkladaný rozpočet napríklad nezohľadňuje navýšenie počtu žiakov regionálneho školstva, ktoré si vyžiada navýšenie o 40 miliónov eur, vláda pritom počíta so znížením výdavkov o takmer 100 miliónov eur oproti rozpočtu z roku 2021. Táto skutočnosť spôsobí pokles nominálnych miezd v regionálnom školstve o 1 %.

Pre oblasť dopravnej infraštruktúry sú vytýčené ambiciózne plány, rozpočet na rok 2022 ich však napĺňa len čiastočne, keďže nepostačuje na komplexnejšie rekonštrukcie ciest a regionálnych tratí v najhoršom stave. NKÚ preto vidí opodstatnenie v aktualizácii Strategického plánu rozvoja dopravy. Ten aktuálny nekorešponduje s pripravenými harmonogramami budovania a rekonštrukcií infraštruktúry.

Národní kontrolóri sa dlhodobo venujú aj problematike napĺňania cieľov v oblasti životného prostredia, akými sú ochrana vodných zdrojov, sucho, skládky odpadov, či plasty. Každá z kontrol poukazuje na vysokú finančnú náročnosť ochrany všetkých zložiek prostredia. NKÚ preto pozitívne hodnotí nárast rozpočtovaných prostriedkov kapitoly, ktoré však nepokryjú potrebu riešenia mnohých naliehavých úloh, akými sú napríklad chýbajúci verejný vodovod v bezmála 500 obciach, čistiarne odpadových vôd či ochrana ovzdušia.

Stanovisko NKÚ nájdete TU.