Poplatok za rozvoj obciam pomáha, nevyužívajú ho ale ani všetky krajské mestá

Od roku 2017 sa každoročne výška vybraného príspevku zvyšuje. Kým v prvom roku obce takto získali vyše 2,6 mil. eur, v minulom roku všetky obce na Slovensku cez poplatok za rozvoj vybrali vyše 30 mil. eur (tabuľka 1). V deviatich kontrolovaných obciach za šesť rokov vybrali spolu viac ako 10 mil. eur (tabuľka 2). Z tejto sumy už bolo preinvestovaných na zákonom stanovené účely vyše 8,93 milióna eur. Tieto samosprávy najviac investovali do stavieb určených na vzdelávanie detí (36,5 %), miestne komunikácie, parkovacie plochy, verejné osvetlenie, technickú infraštruktúru (32,8 %) a na stavby poskytujúce sociálne, športové a kultúrne služby (28,2 %). Niektoré obce vybrané prostriedky spolu s ďalšími vlastnými financiami použili na jednu významnú investíciu, napríklad v kontrolovaných Gbeľanoch na vybudovanie zariadenia sociálnych služieb alebo v Budči na rozšírenie kanalizácie. V obciach s nižším ročným výnosom z poplatku za rozvoj zas boli finančné prostriedky použité aj ako zdroj na povinné spolufinancovanie projektov financovaných z nenávratných finančných príspevkov, napr. fondov Európskej únie.

„Pre rastúcu infláciu sa ale reálne príjmy obcí z tohto poplatku znižujú a pravdepodobne bude potrebné upravovať jeho  maximálnu výšku, aby bol zdrojom reálnej podpory financovania stavieb na verejné služby obce, ktoré súvisia s jej rozvojom,“ zdôraznil podpredseda NKÚ SR. Kontrolóri preto odporúčajú novelizáciu zákona o poplatku, a to nielen v časti výpočtu poplatku. Prax ukázala, že je potrebná aj úprava definícií niektorých základných pojmov. Príjmy z poplatku za rozvoj by malo byť možné podľa NKÚ použiť aj na obstaranie budov, nielen na ich výstavbu. V kontrolovanej obci Miloslavov bola časť financií použitá na kúpu budovy pre materskú školu. To bolo síce podľa zákona v súlade s účelom využitia poplatku, ale nie podmienkami použitia. „Aj tento príklad ukazuje, že vylúčenie možnosti nadobudnúť stavbu jej kúpou obmedzuje obce rýchlejšie a jednoduchšie reagovať na meniace sa potreby obyvateľov, ale aj efektívne využiť dostupné a použiteľné možnosti existujúcich stavieb na území obce,“ dodal J. Ivančo.

Výška sadzby poplatku bola vo viacerých obciach stanovená na maximálnej možnej sume 35,00 eur/m2, ktorú umožňuje platný zákon o poplatku. Výšku poplatku obce diferencovali aj podľa druhu stavby a jej umiestnenia. Napríklad Malacky pre priemyselné stavby a stavby na skladovanie v priemyselnom parku uplatňovali zníženú sadzbu poplatku 15,00 eur/m2, na ostatnom území mesta bola sadzba pre takéto stavby 35,00 eur/m2. V prípade obce Kočovce sa sadzbami (3,00 eur/m2 pre stavby na bývanie, 20,00 eur/m2 za priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie, 10,00 eur/m2 za ostatné stavby) reguloval na území obce intenzívny rozvoj budovania skladovacích a logistických kapacít v okolí Nového Mesta nad Váhom.

Kontrola ďalej ukázala nesúlad niektorých všeobecne záväzných nariadení (VZN) obcí so zákonmi a nedodržiavanie zákonných podmienok pri vyrubovaní poplatku aj pre rozdielne definované pojmy v legislatíve. Ďalší problém sa týkal vyčísľovania údajov o výmerách jednotlivých plôch podľa účelu využitia, a to najmä pri viacúčelových stavbách pozostávajúcich z viacerých stavebných objektov. To si vyžadovalo dodatočnú komunikáciu obce, ako správcu dane, s poplatníkom, resp. s príslušným stavebným úradom, ktorý pri menších obciach ale nesídli v danej obci. Kontrolóri v tejto súvislosti upozorňujú, že existuje riziko zhoršenia tohto stavu od 1. apríla 2024, keď vstúpi do účinnosti nová právna úprava stavebného konania. Národná autorita pre externú kontrolu preto odporúča novelizovať zákon o územnom plánovaní tak, aby priamo zo zákona bola zabezpečená výmena potrebných údajov.

Nesúlad VZN so zákonom o poplatku bol v jednom prípade odstúpený na krajskú prokuratúru a prokurátor už voči nemu podal protest. Viaceré zistené nedostatky obce odstránili ešte počas kontroly. Zlepšilo sa aj zverejňovanie údajov o poplatku za rozvoj, keďže zo strany Finančnej správy SR boli upravené informácie, ktorými sa obce riadili v tejto oblasti. Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že zavedenie poplatkov za rozvoj plní účel, je ďalším zdrojom financovania stavieb pre občiansku vybavenosť a služby obcí a po navrhovaných úpravách legislatívy sa ešte zvýši pozitívny vplyv na príjmy rozpočtov obcí.

Správa o výsledku kontroly "Poplatok za rozvoj v samospráve"