Aplikácia a výklad právnych predpisov (II.)
(pokračovanie z minulého čísla)
Uskutočnenie výkladu právneho predpisu
V ďalšom štádiu správny organ
vyloží právnu normu,
podľa ktorej je povinný riešený
prípad posudzovať. Samotné určenie právnej normy, podľa ktorej ma byť prípad riešený, nerobí
spravidla také problémy ako jej výklad (interpretácia).Pod výkladom právnej normy (napr. zákona, vyhlášky) treba rozumieť objasnenie jej zmyslu a obsahu
za účelom jej pochopenia a používania. Zákony majú charakter abstraktný, a preto pri ich výklade
vzniká nutnosť konkretizovať ich obsah pre jednotlivé prípady.
Proces interpretácie je teda cesta od abstraktných právnych noriem ku konkrétnym prípadom.
Správny organ pri riešení individuálnych prípadoch vykladá zmysel právnej normy, pričom výklad
zákona nesmie byť účelový a dogmatický. Naopak, pri výklade by sa mali dodržiavať zásady zákonnosti,
spravodlivosti, ako aj rovnosti pred zákonom. Priaznivejšia situácia nastáva vtedy, ak zákony vo
svojich ustanoveniach obsahujú jednoznačné definície určitých pojmov. Problémy s výkladom však
nastávajú, ak zákony používajú pojmy, ktoré majú neurčitý význam.
Neurčitým právnym pojmom sú napr. pojmy
verejný záujem, verejný poriadok, občianske
spolužitie, pohoda bývania
a pod., ktorých obsah musí prípad od prípadu posudzovať správny
organ, a na základe všestranného posúdenia danej situácie rozhodnúť, či je v danom prípade jeho
obsah naplnený či nie.Existuje niekoľko metód výkladu právnych noriem, napr.:
Jazykovo-gramatická metóda
sa zameriava sa na jazykovú stránku textu. Skúma
zloženie vety, analýzu, zmysel a význam jednotlivých slov. Pri výklade sa vychádza zo štruktúry
vety, rozoberajú sa vzťahy medzi jednotlivými časťami súvetí a jednotlivých viet, čo použité výrazy
obvykle znamenajú a pod. Napr. podľa § 710 Občianskeho
zákonníka „Nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo
písom