Aplikácia a výklad právnych predpisov (II.)

Vydáno: 17 minút čítania
Aplikácia a výklad právnych predpisov (II.)
(pokračovanie z minulého čísla)
Uskutočnenie výkladu právneho predpisu
V ďalšom štádiu správny organ
vyloží právnu normu,
podľa ktorej je povinný riešený prípad posudzovať. Samotné určenie právnej normy, podľa ktorej ma byť prípad riešený, nerobí spravidla také problémy ako jej výklad (interpretácia).
Pod výkladom právnej normy (napr. zákona, vyhlášky) treba rozumieť objasnenie jej zmyslu a obsahu za účelom jej pochopenia a používania. Zákony majú charakter abstraktný, a preto pri ich výklade vzniká nutnosť konkretizovať ich obsah pre jednotlivé prípady.
Proces interpretácie je teda cesta od abstraktných právnych noriem ku konkrétnym prípadom. Správny organ pri riešení individuálnych prípadoch vykladá zmysel právnej normy, pričom výklad zákona nesmie byť účelový a dogmatický. Naopak, pri výklade by sa mali dodržiavať zásady zákonnosti, spravodlivosti, ako aj rovnosti pred zákonom. Priaznivejšia situácia nastáva vtedy, ak zákony vo svojich ustanoveniach obsahujú jednoznačné definície určitých pojmov. Problémy s výkladom však nastávajú, ak zákony používajú pojmy, ktoré majú neurčitý význam.
Neurčitým právnym pojmom sú napr. pojmy
verejný záujem, verejný poriadok, občianske spolužitie, pohoda bývania
a pod., ktorých obsah musí prípad od prípadu posudzovať správny organ, a na základe všestranného posúdenia danej situácie rozhodnúť, či je v danom prípade jeho obsah naplnený či nie.
Existuje niekoľko metód výkladu právnych noriem, napr.:
Jazykovo-gramatická metóda
sa zameriava sa na jazykovú stránku textu. Skúma zloženie vety, analýzu, zmysel a význam jednotlivých slov. Pri výklade sa vychádza zo štruktúry vety, rozoberajú sa vzťahy medzi jednotlivými časťami súvetí a jednotlivých viet, čo použité výrazy obvykle znamenajú a pod. Napr. podľa § 710 Občianskeho zákonníka
„Nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písom