Splnilo zavedenie systému programového rozpočtovania svoje očakávania?
(II.)
(dokončenie z minulého čísla)
Podľa názoru respondentov nie je úplne správne, že sa sleduje zvlášť účtovníctvo a zvlášť
programový rozpočet. Nakoľko zavedením akruálneho účtovníctva sa z účtovného hľadiska aj v
samospráve začali sledovať náklady a výnosy a programový rozpočet sa zostavuje na úrovni príjmov a
výdavkov, respondenti to považujú za určitú metodickú nejednotnosť, čím sa výrazne skomplikovala
ekonomická
agenda
. Preto je potrebné intenzívnejšie zavádzanie RIS prepojeného s účtovným
informačným systémom (s akcentom zvýšenia informačno-kvalitatívnej úrovne zostavovania,
monitorovania aj vyhodnocovania programového rozpočtu).Zistilo sa, že niektoré samosprávy v rámci rozpočtového procesu už využívajú RIS a zároveň ho
majú prepojený s účtovným informačným systémom (pri zostavovaní programového rozpočtu výstupy z
účtovníctva využívajú len čiastočne, no vyššia využiteľnosť je pri monitorovaní a hodnotení
programového rozpočtu). Samosprávne subjekty, ktoré túto možnosť zatiaľ nemajú, by ju len uvítali.
Iba v jednom prípade sme sa stretli s názorom, že informácie z účtovníctva sú v súčasnej dobe takmer
nepotrebné pre programové rozpočtovanie.
Prieskum potvrdil, že v niektorých samosprávach stále pretrváva nízka kvalita dodávaných
podkladov v rámci rozpočtového procesu, niekedy aj z časovým oneskorením. Je preto potrebné, aby
správcovia jednotlivých programov dodávali kvalitné podklady komplexne a včas, a tým podporili
bezproblémové a úspešné monitorovanie a hodnotenie rozpočtu, ale najmä tvorbu programového rozpočtu
na ďalšie rozpočtové roky. K riešeniu tohto problému by mala aspoň čiastočne prispieť štandardizácia
rozpočtového procesu (t.j. využívanie štandardizovaných formulárov, rozpočtového harmonogramu a
prijatie regulácie rozpočtového procesu, ktorá zaviaže jednotlivých správcov rozpočtových položiek k
dodávaniu presných, včasných, komplexných a metodicky správnych podkladov).