Pracovnoprávna ochrana zamestnancov starajúcich sa o dieťa
Ochrana zamestnancov s rodičovskými povinnosťami tvorí významnú súčasť sociálnej agendy
Európskej únie. V uvedenom kontexte aj Slovenskú republiku možno zaradiť medzi krajiny, kde právna
ochrana pri zabezpečovaní dôstojného pracovného života, najmä osôb starajúcich sa o dieťa, patrí
dlhodobo k prioritným cieľom štátnej sociálnej politiky.
Je nesporné, že najmä v trhových podmienkach je potrebné, aby štát pozitívne ovplyvňoval
zamestnávanie osôb s rodičovskými povinnosťami a tak prispieval k realizácii ich šance na
plnohodnotný tak profesionálny ako aj rodinný život. Z tohto aspektu je ich určité „zvýhodňovanie“
na základe osobitnej právnej úpravy, oproti ostatným zamestnancom, sociálne spravodlivé ako aj
spoločensky opodstatnené.
Preto cieľom doteraz uskutočňovaných opatrení na celospoločenskej úrovni bolo nielen podporiť
udržiavanie zamestnanosti uvedených subjektov, ale aj snaha redukovať riziko, podľa ktorého by z
dôvodu svojich rodinných povinností boli na trhu práce vystavení dileme „práca verzus rodina“ a
stali sa tak možným objektom diskriminácie sui generis na základe svojho rodinného statusu.
Z hľadiska ústavného rámca koncept garancie pracovnoprávnej ochrany vyplýva z práva zamestnanca
na primerané pracovné podmienky. Tieto vyplývajú z Článku 28 Listiny základných práv a slobôd, ako
aj z Článku 36 Ústavy SR, podľa ktorého zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce
pracovné podmienky.
Zákonný rámec starostlivosti zamestnávateľa o zamestnancov s rodinnými povinnosťami je určovaný
najmä ustanoveniami Zákonníka práce, ktoré zakotvujú
pre týchto zamestnancov nevyhnutne potrebnú mieru ich ochrany v pracovnom procese. Tieto zákonné
ochranné aspekty sú však len minimálne a priestor pre širšiu realizáciu tejto starostlivosti v
pracovnom procese pre zamestnávateľov vyplýva zo so
ciálnej politiky uskutočňovanej
autonómne
alebo v súčinnosti so sociálnymi partnermi,