Nové prístupy v manažérskom systéme územnej samosprávy (II.)
(pokračovanie z predchádzajúceho čísla)
Nový verejný manažment (New public Management – NpM)
Dnešná verejná správa je vysoko komplexným systémom nachádzajúcim sa v meniacom sa prostredí s
čoraz vyššími požiadavkami na jeho efektívnosť, pružnosť a výkonnosť. Preto neustále hľadá optimálne
metódy a spôsoby riadenia, ktoré by mali zabezpečiť prechod od spravovania podľa pravidiel k
spravovaniu podľa cieľov. Ako reakcia na tento prebiehajúci trend sa v posledných desaťročiach
(najmä od začiatku 90-tych rokov 20. storočia) stal najznámejšou koncepciou
„New Public
Management“
(ďalej len „NPM“), čiže tzv. „Nový verejný manažment“
. Je
založený na implementácii manažérskych postupov a nástrojov uplatňovaných v súkromnom sektore, ktoré
nahradili tradičný model verejnej správy.NPM ako globálne reformné hnutie vo verejnej správe vzniklo vo Veľkej Británii so zameraním
hlavne na kritické hodnotenie veľkosti, úloh a štruktúr verejného sektora, pričom okrem
implementovania troch E – economy, efficiency, effectiveness (t.j. ekonómie, výkonnosti a
efektívnosti) považuje za významné fenomény NPM aj otázky zodpovednosti, kontroly, transparentnosti
a participácie. NPM je nielen určitou filozofiou, určitým štýlom myslenia, ale aj určitou stratégiou
obsahujúcou celý rad v praxi overených postupov (
napr. Total Quality Management – TQM,
Benchmarking, Value for money, Public Privat Partnership – PPP, Management by Objectives, Balanced
scorecard – BSC, Controlling, atď
.), z ktorých treba vedieť v konkrétnych podmienkach a
situáciách zvoliť tie adekvátne. Preto témy, o ktoré sa NPM opiera, sú zamerané na manažment (nie na
politiku), tzn. na manažérske zručnosti pri tvorbe politík,
na hodnotenie
pracovného výkonu a efektívnosti, na prijatie vhodných štýlov riadiacich a rozhodovacích
postupov vrátane adekvátnej zodpovednosti, ale aj autonómie a decentralizácie verejného sektora, na
stanovenie štandardov pre meranie výkonnosti
, na kontraktáciu, a tým aj efektívne
poskytovanie verejných statkov a služieb, na participatívny spôsob vedenia, ktorý je flexibilný a
autonómny, a zároveň kladie dôraz na finančné stimuly a stanovenie cieľov, na zavádzanie
podnikateľského controllingu a účtovania, atď. Tento nový moderný prístup riadenia sa preto často
používa v diskusiách o teoretických a praktických otázkach modernizácie a ekonomizácie verejnej
správy.V praxi územnej samosprávy by mal byť NPM zameraný najmä na riešenie takých otázok a problémov,
ako napr. zvýšenie spokojnosti občanov so službami, ktoré im má samospráva poskytovať, optimalizácia
nákladov a tlak na zefektívnenie činnosti orgánov samosprávy, prispôsobenie organizácie a riadenia s
orientáciou na dosiahnutie konkrétne vytýčených cieľov a na ne nadväzujúcich výsledkov uplatňovaním
podnikovo-hospodárskych nástrojov riadenia, oddelenie politiky od výkonu správy (tzn. posilnenie
strategického zamerania, oddelenie strategických právomoci od operatívnych, výkonných a ich
delegovanie na výkonné orgány) a podobne.
Skúsenosti mnohých vyspelých krajín (napr. Veľká Británia, SRN, Austrália, Kanada, Nový Zéland či
Škandinávske krajiny) naznačujú, že vhodné využívanie týchto prístupov prinieslo rast efektívnosti a
kvality fungovania vo verejnom s