K aplikácii pravidiel o zásadách odmeňovania poslancov
Tento článok reaguje na opakované otázky pri aplikácii zákonných pravidiel upravujúcich
zásady odmeňovania poslancov. Nie je teda cieľom poskytnúť komplexný rozbor témy, ale upozorniť na
rizikové miesta tejto problematiky a ponúknuť odporúčania na ich preklenutie.
Postupne si rozoberieme nasledovné okruhy:
. základný právny rámec,
. pevné právne hranice odmeňovania poslancov,
. vzdanie sa odmeny poslanca,
. odmeňovanie zástupcu starostu,
. podklady pre výplatu odmien,
. iné odporúčania.
ZÁKLADNÝ PRÁVNY RÁMEC
Základné zákonné pravidlá upravujúce zásady odmeňovania poslancov sú v zákone č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len
„zákon o obecnom zriadení“), v širšom (ale stále
opodstatnenom) kontexte je potrebné brať na zreteľ aj pravidlá, ktoré obsahuje zákon č.
138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. (ďalej len
„zákon o majetku obcí“).
Zákon o obecnom zriadení upravuje otázku zásad odmeňovania poslancov na dvoch miestach:
Zákon o obecnom zriadení – výňatky § 11 ... (4) Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené ... k) schvaľovať štatút obce, rokovací poriadok obecného zastupiteľstva a zásady odmeňovania poslancov,... § 25 ... (9) Poslancovi možno poskytnúť odmenu najmä vzhľadom na úlohy a časovú náročnosť výkonu funkcie podľa zásad odmeňovania poslancov.
Tieto dve ustanovenia sú účelom a zameraním podstatne odlišné. Kým citované
ustanovenie z § 11 ods. 4 písm. k) odpovedá na
otázku pôsobnosti tak, že ide o vyhradenú pôsobnosť obecného zastupiteľstva, úprava v
§ 25 ods. 9 stanovuje zdanlivo jednoduchú, ale
súčasne kvalitatívne veľmi náročnú a jasnú požiadavku na to, ako sa má odmeňovanie poslancov
realizovať (len podľa týchto zásad) a čo by mali zásady odmeňovania poslancov najmä zohľadňovať
(úlohy a časovú náročnosť).
Otázka výhradnej pôsobnosti obecného zastupiteľstva v praxi vyvoláva niekoľko
aplikačných rizík:
Predovšetkým je to fakt, že poslanci obecného zastupiteľstva rozhodujú o svojom vlastnom
odmeňovaní. Je zrejmé, že v konštelácii orgánov obecnej samosprávy nie je k dispozícii iné a
zaručene lepšie riešenie, no na druhej strane nemožno nevidieť skutočnosť, že ide o priestor – síce
zákonom legitimizovaný, ale predsa len – na „kolektívny konflikt záujmov“, pretože poslanci
rozhodujú o osobných hmotných výhodách, ktoré im z výkonu verejnej funkcie vyplývajú.
Tento prvok sa v praxi prejavuje sklonom k preceňovaniu niektorých úloh, ktoré poslancom z výkonu
funkcie vyplývajú a k tolerantnejšiemu pohľadu na požiadavky efektívneho a účelného vynakladania
verejných prostriedkov.