Hlavný kontrolór a sťažnosti

Vydáno: 22 minút čítania
Hlavný kontrolór a sťažnosti
Hlavný kontrolór v rámci vykonávania kontrolnej činnosti v rozsahu ustanovenia § 18d zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. kontroluje vybavovanie sťažností a petícií. V niektorých prípadoch má hlavný kontrolór povinnosť vybavovať sťažnosti, ak tak ustanovuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach.
V tomto príspevku si rozoberieme legislatívnu úpravu vybavovania sťažností, definíciu pojmu sťažnosti, postup pri prijímaní a evidovaní sťažností.
Legislatívna úprava vybavovania sťažností
Postup pri podávaní, prijímaní, evidovaní, prešetrovaní a písomnom oznámení výsledku prešetrenia sťažnosti alebo prekontrolovania sťažnosti upravuje
zákon č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach
(ďalej len „zákon“), ktorý je účinný od 1.2.2010.
Podľa tohto zákona postupujú orgány verejnej správy, ktorými sú:
- orgány štátnej správy a nimi zriadené organizácie,
- orgány územnej samosprávy a nimi zriadené organizácie,
- osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach iných osôb.
Podľa cit. zákona postupujú aj iné orgány Slovenskej republiky (napr. Najvyšší kontrolný úrad alebo Národná rada Slovenskej republiky), ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Tento zákon ukladá orgánom verejnej správy povinnosť upraviť vybavovanie sťažností vlastným vnútorným predpisom (§ 11 ods. 1); túto povinnosť mali do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona (§ 26 ods. 3).
Definícia sťažnosti
Definícii sťažnosti treba venovať veľkú pozornosť, a to z dôvodu, že je veľmi dôležité správne posúdiť, či podanie označené ako sťažnosť je naozaj sťažnosťou v zmysle zákona. Sťažnosť je podanie a podanie sa vždy posudzuje podľa obsahu (a teda nie podľa názvu). V zákone je sťažnosť vymedzená pozitívne (§ 3) aj negatívne (§ 4).
Sťažnosť je
podľa § 3 ods. 1 zákona podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým:
a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy,
b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.