Disciplinárne nástroje v pracovnoprávnych vzťahoch obecnej samosprávy

Vydáno: 22 minút čítania
Disciplinárne nástroje v pracovnoprávnych vzťahoch obecnej samosprávy
Právne nástroje na zabezpečenie pracovnej disciplíny pri výkone práce vo verejnom záujme nie sú na prvý pohľad veľmi zrejmé. Tento článok chce upozorniť na niektoré nedoceňované prvky platnej právnej úpravy, ktoré môžu mať na pracovnú disciplínu významný vplyv.
Východisko prístupu a zameranie
Povinnosti zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch pri výkone práce vo verejnom záujme sú významnou podmienkou správneho a plynulého fungovania verejnej správy. Zamestnávateľ má právo aj povinnosť hodnotiť úroveň plnenia pracovných povinností zamestnancov a výsledky tohto hodnotenia sa môžu prejaviť v celej škále reakcií zamestnávateľa v závislosti od miery plnenia či porušovania pracovných povinností – od neformálneho pohovoru až po okamžité skončenie pracovného pomeru.
S účinnosťou od 1.2.1991 boli z platnej právnej úpravy vypustené ustanovenia o kárnych opatreniach, ktoré dovtedy predstavovali typický disciplinárny nástroj v rukách zamestnávateľov. V platnej právnej úprave takýto nástroj neexistuje, no o to viac môže byť užitočné upozorniť na niektoré ustanovenia pracovnoprávnych predpisov, ktoré zamestnávateľom umožňujú, aby na pracovnú disciplínu účinne vplývali.
Cieľom tohto článku je ponúknuť odporúčania k širšiemu využitiu právom predvídaných prostriedkov v ucelenom kontexte efektívneho personálneho riadenia. V tomto zmysle sa zameranie tohto článku pohybuje na pomedzí pracovného práva a manažmentu ľudských zdrojov, pričom kľúčovým prvkom je pracovná disciplína a prístupy zamestnávateľa, ktoré podľa skúseností autora majú na pracovnú disciplínu podstatný vplyv.
Vymedzenie okruhu pracovných povinností
Elementárnym stavebným prvkom pracovnej disciplíny je presné a jasné vymedzenie pracovných povinností zamestnancov. Ešte zreteľnejší je význam tohto prvku z opačného pohľadu: ak zamestnanec nemá okruh pracovných povinností vymedzený jednoznačne a zrozumiteľne, pracovná disciplína je náhodným výsledkom intuitívneho správania a sotva možno hovoriť o jej cieľavedomom zabezpečení.
Zamestnávateľ má pri vymedzení povinností zamestnanca významné úlohy. Mal by zamestnancovi jednak umožniť, aby poznal svoje povinnosti zo všeobecne záväzných právnych predpisov a tiež by sa mal postarať o to, aby špecifické povinnosti, ktoré platia pre zamestnanca na danom pracovisku alebo na danom pracovnom mieste, boli vymedzené spôsobom, ktorý je zamestnancovi prístupný, známy a zrozumiteľný.
Povinnosti zo zákona
Pokiaľ ide o okruh povinností vymedzených zákonom, základné povinnosti zamestnanca upravuje § 81 zákona č. 311/2001 Z.z.Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce