Inštitút skúšobnej doby a jeho niektoré aplikačné problémy

Vydáno: 13 minút čítania
Inštitút skúšobnej doby a jeho niektoré aplikačné problémy
doc. JUDr.
Marta
Thurzová
CSc.
Inštitút skúšobnej doby sa už tradične radí medzi pravidelné náležitosti pracovnej zmluvy, na ktorých sa jej účastníci pracovného pomeru môžu dohodnúť. Účelom vymedzeného skúšobného obdobia je možnosť, aby si zamestnanec a zamestnávateľ mohli v praxi vzájomne overiť, či im budú podmienky pracovného pomeru vyhovovať. V prípade, že sa tak nestane, zamestnanec aj zamestnávateľ majú možnosť pracovný pomer v tomto skúšobnom období jednoducho ukončiť. Pritom podmienkou je, aby tá strana, ktorá chce takto pracovný pomer ukončiť, to písomne oznámila druhej zmluvnej strane.
Účel dohodnutia skúšobnej doby
Skúšobná doba je upravená v § 45 zákona č. 211/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce") a prakticky aj po rozsiahlej ostatnej novele s účinnosťou od 1.1.2013 sa v právnej úprave ponechalo skúšobné obdobie vymedzené
maximálnou dĺžkou tri mesiace
a v prípade
riadiacich zamestnancov
v prvej a druhej línii pod štatutárom
šesť mesiacov
. Relatívna
kogentnosť
tohto ustanovenia Zákonníka práce znamená, že nie je dovolené len dohodnutie dlhšej skúšobnej doby (a to ani prostredníctvom kolektívnej zmluvy), ale právna úprava nebráni tomu, aby sa účastníci pracovného pomeru dohodli na kratšej skúšobnej dobe.
Subjekty, s ktorými je možné dohodnúť