Odstupné a jeho niektoré legislatívne problémy
doc. JUDr.
Marta
Thurzová
CSc.
Právna úprava odstupného ako určitej formy odškodnenia zamestnanca za skončenie jeho
pracovného pomeru z dôvodov ekonomického charakteru je v medzinárodnom kontexte už dávno známy a
ustálený pojem. U nás sa inštitút odstupného dostal do právneho poriadku postupne až po zmene
charakteru našej ekonomiky na trhovú, v ktorej princíp stability pracovného pomeru za každú cenu
prestal byť pre podnikateľskú sféru zamestnávateľov akceptovateľný a nahradil ho princíp mobility
pracovnej sily. Dosiahnutie mobility pracovnej sily bolo nevyhnutne spojené s prepúšťaním
zamestnancov z rôznych organizačných dôvodov a táto nová skutočnosť vyžadovala poskytnúť
zamestnancovi v pracovnom pomere s právnou garanciou na neurčitý čas primeranú finančnú kompenzáciu,
ktorá by mala satisfakčný charakter za vznik ním nezavineného rizika.
Prvá právna úprava odstupného bola prijatá ešte v rámci Československa v zákone č.
195/1991 Zb. o odstupnom. Odstupné sa v tomto zákone
upravilo ako obligatórne odškodnenie zamestnanca za jeho prepustenie z ekonomických dôvodov alebo
pre zákaz niektorých prác a pracovísk pre ženy. Uvedená právna úprava prakticky platila aj po vzniku
Slovenskej republiky až do prijatia nového Zákonníka
práce v r. 2001, ktorý túto právnu úpravu v zásade prebral. Od jeho novely v r. 2003 až
doteraz sa odstupné už viaže výslovne na dôvody organizačného alebo zdravotného
charakteru.
Význam tohto inštitútu pracovného práva si uvedomujú obidvaja účastníci pracovného pomeru,
aj keď každý z