Odstupné a jeho niektoré legislatívne problémy

Vydáno: 14 minút čítania
Odstupné a jeho niektoré legislatívne problémy
doc. JUDr.
Marta
Thurzová
CSc.
Právna úprava odstupného ako určitej formy odškodnenia zamestnanca za skončenie jeho pracovného pomeru z dôvodov ekonomického charakteru je v medzinárodnom kontexte už dávno známy a ustálený pojem. U nás sa inštitút odstupného dostal do právneho poriadku postupne až po zmene charakteru našej ekonomiky na trhovú, v ktorej princíp stability pracovného pomeru za každú cenu prestal byť pre podnikateľskú sféru zamestnávateľov akceptovateľný a nahradil ho princíp mobility pracovnej sily. Dosiahnutie mobility pracovnej sily bolo nevyhnutne spojené s prepúšťaním zamestnancov z rôznych organizačných dôvodov a táto nová skutočnosť vyžadovala poskytnúť zamestnancovi v pracovnom pomere s právnou garanciou na neurčitý čas primeranú finančnú kompenzáciu, ktorá by mala satisfakčný charakter za vznik ním nezavineného rizika.
Prvá právna úprava odstupného bola prijatá ešte v rámci Československa v zákone č. 195/1991 Zb. o odstupnom. Odstupné sa v tomto zákone upravilo ako obligatórne odškodnenie zamestnanca za jeho prepustenie z ekonomických dôvodov alebo pre zákaz niektorých prác a pracovísk pre ženy. Uvedená právna úprava prakticky platila aj po vzniku Slovenskej republiky až do prijatia nového Zákonníka práce v r. 2001, ktorý túto právnu úpravu v zásade prebral. Od jeho novely v r. 2003 až doteraz sa odstupné už viaže výslovne na dôvody organizačného alebo zdravotného charakteru.
Význam tohto inštitútu pracovného práva si uvedomujú obidvaja účastníci pracovného pomeru, aj keď každý z