Prosíme o stanovisko k problematike cestovných príkazov v našej organizácii. Podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov je pracovná cesta čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Zamestnanci majú v pracovných zmluvách uvedené pravidelné pracovisko.
Je potrebný cestovný príkaz na pracovné cesty v rámci mesta? Je možné do vnútornej smernice zapracovať, že na pracovné cesty v rámci mesta nie je potrebný cestovný príkaz? Postačí na opustenie pracoviska - pracovnú cestu v rámci mesta priepustka, ktorú zamestnancovi schváli nadriadený v rámci elektronického dochádzkového systému?
V § 3 ods. 1 zákona o cestovných náhradách je uvedené: Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty.
Priepustky v rámci nášho elektronického dochádzkového systému neobsahujú podmienky pracovnej cesty dané zákonom. Prípadne môžeme vo vnútornej smernici uviesť, že zamestnanci (pokladníčka, údržbári, zamestnanci odd. vnútornej prevádzky) si nemusia pri opustení pracoviska vypĺňať cestovný príkaz, ale je potrebné vypísať priepustku?
Vo väzbe na definíciu pracovnej cesty uvedenú v § 2 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestových náhradách“) a na dohodnuté miesto pravidelného pracoviska sú zamestnanci na pracovnej ceste aj v rámci mesta. Nadväzne na to je zamestnávateľ podľa § 3 zákona o cestovných náhradách povinný pri vyslaní zamestnanca na pracovnú cestu (