Vymenovanie a voľba v pracovnoprávnych vzťahoch

Vydáno: 17 minút čítania
Vymenovanie a voľba v pracovnoprávnych vzťahoch
doc. JUDr.
Marta
Thurzová
CSc.
Pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom sa za súčasného právneho stavu môže založiť výlučne pracovnou zmluvou, a to aj v prípadoch funkcií, u ktorých je ustanovené, že sa obsadzujú vymenovaním alebo voľbou, ak sa majú vykonávať v pracovnom pomere. Pracovný pomer sa v týchto prípadoch založí pracovnou zmluvou až po akte ich vymenovania alebo zvolenia.
Vývoj právnej úpravy inštitútu vymenovania a voľby v Zákonníku práce
Aj keď podľa súčasného právneho stavu je výlučným právnym titulom založenia pracovného pomeru už len pracovná zmluva, ešte pred prijatím „nového" Zákonníka práce do roku 2001 bolo možné v stanovených prípadoch zakladať pracovný pomer aj vymenovaním alebo voľbou do funkcie. Voľba sa obvykle týkala verejných funkcionárov rôznych organizácií a o vymenovanie išlo najmä u štatutárov podriadených organizácií vymenovaných nadriadeným orgánom, alebo sa vymenovanie týkalo vedúcich zamestnancov, ktorých do funkcie menoval priamo štatutárny orgán zamestnávateľa.
Prijatím zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce"), s ktorým 1.4.2002 nadobudli účinnosť aj osobitné zákony regulujúce štátnu a verejnú službu, a to zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. a zákon č. 313/2001 Z.z. o verejnej službe v z. n. p. (už zrušený), došlo u nás k zavŕšeniu reformného procesu pracovnoprávnych vzťahov.
Vzhľadom na to, že „nový" Zákonník práce sa v plnej miere aplikoval na pracovnoprávne vzťahy vznikajúce na trhu práce, nebolo žiaduce, aby sa ponechaním týchto typických inštitútov verejného práva v ňom mohla spochybniť zmluvná podstata pracovného pomeru, a tak vymenovanie a voľbu tento Zákonník práce už neupravoval.
<