Skúmanie výhod a výziev uhoľných elektrární v kontexte jadrovej energetickej transformácie

Vydáno: 14 minút čítania
V súčasnosti je energia kľúčovým hľadiskom v diskusiách o trvalo udržateľnom rozvoji. Trvalo udržateľný rozvoj si vyžaduje udržateľné dodávky čistých a cenovo dostupných obnoviteľných zdrojov energie, ktoré nespôsobujú negatívne spoločenské účinky. V príspevku autori diskutujú o možných budúcich modeloch využívania energie a súvisiacich environmentálnych účinkoch, potenciálnych riešeniach súčasných environmentálnych problémov a technológií obnoviteľných zdrojov energie a ich vzťahu k trvalo udržateľnému rozvoju s veľkým dôrazom na smer transformácie k jadrovej energii.
 
Energetický mix v krajinách Európskej únie
Energetický mix EÚ je v rámci trendov zameraný skôr na jadrovú a obnoviteľnú energiu. Od roku 2021 tvorili tieto energie až 58% vyrobenej elektriny.

Graf 1 Čistá výroba elektriny, EÚ, 2021 (%, na základe GWh)

Zdroj: Spracované podľa Eurostat (2021)

Spaľovanie fosílnych palív je ešte vo väčšine krajín primárnym zdrojom výroby energie a transformácia energie predstavuje náročnú otázku pre implementáciu programu European Green Deal. Prejavuje sa to prakticky v podiele obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na konečnej spotrebe energie, znižovaní emisií CO2 v sektore neemisného systému obchodovania (ETS), dátume stiahnutia uhlia z ekonomiky a celkovej energetickej efektívnosti. Krajiny majú rôzne prístupy a úrovne energetickej transformácie. Poľsko je najviac závislé od výroby elektriny z uhlia s najväčším počtom zamestnancov pri ťažbe uhlia a v uhoľných odvetviach. Ostatné krajiny doteraz postavili svoju transformáciu na jadrovú energiu a potenciálne využitie biomasy. Slovensko má spomedzi skúmaných krajín najvyššie percento inštalovanej jadrovej kapacity. [1] Relatívny nárast výroby elektriny z OZE zaznamenávajú vo Švédsku (17,6%), Slovensku (21,7%), Taliansku (25,7%) a Slovinsku (26,9%). [2] Je pozoruhodné, že Švédsko, Rakúsko a Lotyšsko sa v roku 2021 ukázali ako prominentné štáty s významným podielom obnoviteľných zdrojov energie na výrobe elektriny. Táto skutočnosť naznačuje, že krajiny, ktoré už dosiahli vysoký podiel obnoviteľných zdrojov energie vo svojom energetickom mixe, tak ich výroba elektriny zaznamenala pomalší pokrok v zavádzaní ďalších OZE. Na rozdiel od toho Dánsko, Portugalsko a Chorvátsko preukázali pôvodne vyšší podiel obnoviteľných zdrojov energie vo výrobe elektriny a