Prístup do elektrizačnej sústavy v prípade energie vyrobenej z odpadu

Vydáno: 16 minút čítania

Dňa 20. apríla 2023 vydal Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) rozsudok [1], v zmysle ktorého konštatoval, že prednostný prístup do elektrizačnej sústavy sa nemá priznať len tým zariadeniam, ktoré vyrábajú elektrinu výlučne z obnoviteľných zdrojov energie, ale aj zariadeniam, ktoré vyrábajú elektrinu kombinovane – teda pôvod zdroja energie pochádza ako z obnoviteľných, tak aj konvenčných zdrojov energie.

Súdny dvor zároveň vyslovil, že zariadenie vyrábajúce elektrinu tak z obnoviteľných, ako aj konvenčných zdrojov energie, má mať prospech z prednostného prístupu do sústavy len pre to množstvo elektriny, ktoré vyrobilo z obnoviteľných zdrojov energie. Podrobné pravidlá uplatňovania tohto prednostného prístupu pritom majú upraviť členské štáty, a to tým spôsobom, že stanovia transparentné a nediskriminačné kritériá, ktoré pri zohľadnení požiadaviek týkajúcich sa zachovania spoľahlivosti a bezpečnosti sústavy umožnia stanoviť poradie prednosti v závislosti od veľkosti podielu obnoviteľných zdrojov energie využívaných každým zariadením vyrábajúcim elektrinu.
 
Skutkové okolnosti sporu
Nemecká spoločnosť prevádzkujúca zariadenie na tepelné spracovanie odpadov za účelom výroby elektrickej a tepelnej energie - spoločnosť
EEW Energy from Waste Großräschen GmbH
(ďalej len "EEW") - podala na vnútroštátny súd žalobu proti spoločnosti
MNG Mitteldeutsche Netzgesellschaft Strom GmbH
(ďalej len "MNG Strom"), ktorou sa domáhala náhrady škody vo výške 2,24 milióna eur.
V rokoch 2011 až 2016 ju totiž MNG Strom v rámci riadenia bezpečnosti sústavy niekoľkokrát vyzvala, aby dočasne znížila zásobovanie príslušných sústav z dôvodu problémov s preťažením sústavy. Spoločnosť MNG Strom tak v súlade s nemeckým vnútroštátnym právom podľa § 11 ods. 1 zákona o obnoviteľných zdrojoch energie (ďalej len "EEG 2012") regulovala prístup zariadenia k prenosovej sústave, v dôsledku čoho vzniklo spoločnosti EEW podľa § 12 ods. 1 EEG 2012 právo na náhradu škody, a to vo výške 95 % z jej ušlého príjmu ako poškodeného subjektu.
Z hľadiska nemeckého práva mohlo dôjsť vo výnimočných prípadoch v rámci prístupu k prevádzkovej sústave k uprednostneniu elektriny vyrobenej