Príležitosti, záväzky a vzorce správania sa v odpadovom hospodárstve smerom k udržateľnosti a obehovej ekonomike

Vydáno: 13 minút čítania

Nastavenie systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov (­ďalej len „RZV“) v kontexte zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., jeho vyhlášok, plniac očakávania výrobcu, ktorý systém zberu v obciach financuje, a predstáv občana, ktorý by mal so systémom interagovať, predstavuje pre organizácie zodpovednosti výrobcov (ďalej len „OZV“) neustály proces navrhovania riešení a optimalizácií v prospech všetkých strán. Nie vždy však možno vyhovieť každému, avšak netreba podliehať ani častokrát „kričiacej“ menšine. Nájsť strednú cestu nie je ľahké, podstatná je však snaha každého účastníka priblížiť sa optimálnemu riešeniu.

O tom, že lineárny spôsob hospodárskeho rastu (obr. 1) sa už "nenosí", nás v posledných rokoch výskumami a rozumnými argumentmi presviedčajú odborné odpadové články či články v rámci ekonomických príloh rôznych denníkov. Je však tomu tak aj z pohľadu výrobcu či občana? Ak sa opýtame ľudí, aký spôsob je dlhodobo udržateľnejší, málokto zaváha. Ak sa však pozrieme na reálny život a dodržiavanie pravidiel, zásad a predpisov, tam už takí striktní nie sme. Pritom podľa štúdie, ktorú v roku 2021 vypracovali Setiawan a kol., aktívna osobná norma, ktorá sa preukázateľne môže aktivovať prostredníctvom uvedomenia si dôsledkov a pripísania si zodpovednosti, úspešne formuje zámer a aj skutočné správanie v oblasti triedenia odpadu [1].
Obrázok 1 
Lineárna a cirkulárna ekonomika
 
 
Ako teda prispieť k udržateľnosti a cirkulárnej ekonomike?
Spoločnosti (výrobcovia) zohrávajú veľkú úlohu pri zavádzaní obehového hospodárstva, v ktorom sa vytvára hodnota, kde sa šetria prírodné zdroje využívaním druhotných surovín, či lepším využívaním zdrojov, ktoré už máme. Na to, aby sa zapojilo čo najviac spoločností, slúžia legislatívne rámce, ktoré zavádzajú povinnosti a opatrenia. Ako príklad možno uviesť zvyšujúce sa recyklačné ciele, zákaz uvádzania niektorých výrobkov na trh (plastové slamky, príbory, taniere a pod.), v dôsledku čoho sú spoločnosti nútené hľadať alternatívy, ďalej ekomodulácia poplatkov za vyhradené výrobky uvádzané na trh podľa ich trvanlivosti, opraviteľnosti, opätovnej použiteľnosti či recyklovateľnosti alebo prítomnosti nebezpečných látok. Inou formou opatrenia sú