Odpisy sú ekonomickou kategóriou, ktorá má tieto funkcie:
- kalkulačná – prenesenie časti používaného majetku do hodnoty nového výkonu (výrobku, služby) prostredníctvom nákladov,
- reprodukčná – zníženie vstupnej ceny používaného dlhodobého majetku, a tým reálne ocenenie dlhodobého majetku opotrebením,
- daňová – podiel nákladov, vynaložených na obstaranie dlhodobého majetku, ktorý sa používa na dosiahnutie príjmov účtovnej jednotky.
Odpisy a odpisová politika sa historicky vyvíjali. Prvá koncepcia odpisovej politiky vychádza z požiadavky, že odpisy majú čo najpresnejšie vyjadrovať v nákladoch opotrebenie dlhodobého majetku, ktoré súvisí s výrobou daných výrobkov. Od odpisov sa vyžaduje, aby čo najpresnejšie vyjadrovali skutočný priebeh a rozsah opotrebovávania dlhodobého majetku. Druhá, moderná koncepcia odpisovej politiky, vychádza z požiadavky, aby odpisy umožnili v čo najkratšej dobe odpísať obstarávaciu cenu dlhodobého majetku, bez ohľadu na skutočný priebeh opotrebovávania. Hlavnou myšlienkou tejto koncepcie je využiť odpisy ako účinný aktívny nástroj zainteresovania užívateľov dlhodobého majetku na jeho maximálnom využití a na čo najrýchlejšej obnove.
Odpisovanie upravuje:
- zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. a
- zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
Poznáme teda dve kategórie odpisov – odpisy účtovné a daňové.
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve") stanovuje, že účtovná jednotka odpisuje hmotný majetok okrem zásob a nehmotný majetok okrem pohľadávok v súlade s účtovnými zásadami a metódami.. Účtovná jednotka je povinná si zostaviť odpisový plán, majetok sa odpisuje len do výšky jeho ocenenia v účtovníctve.
Hmotný majetok okrem zásob a nehmotný majetok okrem pohľadávok odpisuje účtovná jednotka počas predpokladanej doby používania, zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekonomických úžitkov z majetku.Nehmotný majetok, ktorým sú náklady na vývoj, musí účtovná jednotka odpísať najneskôr do piatich rokov od jeho obstarania.
Pod daňovým odpisom sa rozumie peňažná výška odpisu nehmotného a hmotného dlhodobého majetku, uznaná ako náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podnikateľského subjektu. Daňový odpis je stanovený zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „zákon o dani z príjmov"), kde je určený limit, horná hranica, ktorá sa môže uznať v nákladoch na dosiahnutie a udržanie zisku podnikateľských subjektov. Sú tak stanovené rovnaké podmienky pre všetky subjekty.
Pre výpočet dane z príjmov sa upravuje daňový základ o rozdiel medzi účtovným a daňovým odpisom.
V priebehu roka 2009 došlo v zákone o dani z príjmov k zmenám, týkajúcich sa odpisovania hmotného majetku; stanovila sa vstupná cena odpisovaného majetku na 1 700 € pri hmotnom majetku, pri nehmotnom majetku na 2 400 €. Umožňuje sa rozčlenenie samostatných hnuteľných vecí na menšie oddeliteľné súčasti, ktoré sa odpisujú v rovnakej odpisovej skupine ako samostatná hnuteľná vec. Pri budovách a stavbách došlo k vyčleneniu rozvodov počítačových sietí, výťahov, pohyblivých schodov a klimatizačných zariadení na samostatné odpisovanie, ktorých doba odpisovania je kratšia ako doba odpisovania samotnej budovy alebo stavby.
V „novej" prílohe č. 1, ktorou sa zaraďuje hmotný majetok do odpisových skupín došlo k presunom hmotného majetku do nižších odpisových skupín. Hmotný majetok sa zaraďuje do odpisových skupín na základe prideleného štatistického kódu. Od roku 2008 je to kód Klasifikácie produktov. Na základe tohto zatriedenia sa majeok sa zaradí do odpisovej skupiny na daňové účely.
Klasifikácia produktov bola schválená Nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA). Zabezpečuje sa tým súlad s ekonomickou realitou a vzájomná porovnateľnosť národných klasifikácií, klasifikácií Spoločenstva a medzinárodných klasifikácií, a tým aj národnej štatistiky, štatistiky Spoločenstva a medzinárodnej štatistiky.
Osobitosti odpisovania v štátnej správe a samospráve
Štátna správa a samospráva patrí medzi subjekty verejnej správy, definované zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v z. n. ., ako právnické osoby zapísané v registri organizácií, vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky a zaradené vo verejnej správe, v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu.
Účtovanie v štátnej správe a samo