Základnú úpravu započítania pohľadávok obsahuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. v § 580 až § 582, ktoré ustanovujú, že pokiaľ majú dlžník a veriteľ vzájomné pohľadávky s plnením rovnakého druhu, ktoré sa vzájomne kryjú, zaniknú započítaním za podmienok ustanovených zákonom. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretnú pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Započítanie (kompenzácia) je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu, ak niektorý z účastníkov aj bez súhlasu, prípadne aj proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu. Musí však ísť o pohľadávky spôsobilé na započítanie, t. j. také, ktorých započítanie nie je vylúčené dohodou účastníkov alebo zákonom.
Započítanie je forma bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. To umožňuje ušetriť dvojaké splnenie vzájomných pohľadávok a navzájom zjednodušiť majetkové vzťahy medzi účastníkmi, a to aj v prípadnom súdnom konaní, ak dôjde medzi nimi k sporu. Význam započítania spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaložiť pri uskutočnení vzájomného plnenia. Okrem toho má jednostranné započítanie dôležitý význam aj pri zabezpečení veriteľa, lebo umožňuje dlžníkovi, ktorý je súčasne veriteľom, vyhnúť sa riziku, že po splnení jeho záväzku druhý účastník jeho vzájomnú pohľadávku neuspokojí.
Občiansky zákonník upravuje dva prípady zániku záväzku započítaním, a to:
- započítanie jednostranným právnym úkonom,
- započítanie dohodou.
Stretnutie vzájomných pohľadávok samo osebe nemá právne účinky. T