Zmluva o prevode vlastníctva bytu
Obce v súčasnosti ešte stále disponujú nájomnými bytmi, ktoré postupne odpredávajú do osobného
vlastníctva fyzickým, poprípade právnickým osobám. Zmluvy o prevode vlastníctva bytov sú
špecifickými zmluvnými typmi, ktoré v sebe zohľadňujú hneď niekoľko právnych predpisov, preto je
dôležité ich dôkladne poznať. Zmluva o prevode vlastníctva bytu musí obsahovať podstatné
náležitosti, na ktoré poukazujem v ďalšom texte, bez ktorých by bola neplatná, prípadne by ju
kataster nehnuteľností odmietol zapísať a preto by nedošlo k prevodu vlastníctva bytu z obce na inú
osobu.
Prevody nehnuteľností sú každodennou realitou, s ktorými obce deň čo deň prichádzajú do styku,
ale aj napriek tomu sa v praxi stretneme s veľkým množstvom zmlúv, ktoré neobsahujú ani podstatné,
zákonom predpísané náležitosti. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy, ktorá sa týka prevodu nehnuteľností,
musíme zohľadňovať hneď právnu úpravu troch právnych predpisov, a to:
• zákon č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v z. n. p. a jeho ustanovenia § 588
a nasl. v určitých prípadoch aj ustanovenia § 52a nasl.,
• zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v z. n. p.,
• zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v z. n. p.
VŠEOBECNE O KÚPNEJ ZMLUVE
Kúpna zmluva
(lat. emptio ac venditio)
je tradičným a veľmi starým inštitútom,
ktorý bol dobre známy už za čias rímskeho práva. Kúpna zmluva bol vzájomne zaväzujúci konsenzuálny
kontrakt, ktorým sa predávajúci (venditor)
zaväzoval odovzdať vec do držby
emptorovi
(kupujúcemu) a ten sa zaväzoval zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu v
peniazoch, čiže (pretium).
V rímskom práve sa kúpna zmluva postupne vyvíjala.
Spočiatku, v starom rímskom práve, bola známa len kúpa za hotové, až neskôr, postupom času sa kúpna
zmluva stala konsenzuálnym kontraktom, ku ktorému dochádzalo už jednoduchou dohodou. Zmluvným
stranám postačovalo vymieniť si len dohodu o predávanej veci a o kúpnej cene.Po zmenách, ktoré u nás nastali koncom osemdesiatych rokov a začiatkom deväťdesiatych rokov
nadobudla kúpna zmluva na omnoho väčšej dôležitosti a môžeme tvrdiť, že je jedným z najdôležitejších
zmluvných typov v trhovej ekonomike. Od kúpnej zmluvy upravenej v Občianskom zákonníku je nevyhnutné
odlíšiť úpravu kúpnej zmluvy podľa Obchodného
zákonníka. Úprava kúpnej zmluvy v Obchodnom zákonníku je komplexná, a preto na vzťahy medzi
podnikateľskými subjektmi, ak sa to týka ich podnikateľskej činnosti, sa ustanovenia
Občianskeho zákonníka nepoužijú. Avšak to platí len pre
veci hnuteľné, keďže na
prevod nehnuteľností sa vždy musia použiť ustanovenia
Občianskeho zákonníka
, bez ohľadu na to, či ide
o podnikateľské subjekty pri výkone ich podnikateľskej činnosti alebo nie. Osobitným zmluvným typom
samostatne upraveným v Obchodnom zákonníku je zmluva o prevode podniku alebo jeho časti. Na uvedený
zmluvný typ sa samozrejme budú vzťahovať ustanovenia
Obchodného z