Zmluva o prevode vlastníctva bytu

Vydáno: 23 minút čítania
Zmluva o prevode vlastníctva bytu
Obce v súčasnosti ešte stále disponujú nájomnými bytmi, ktoré postupne odpredávajú do osobného vlastníctva fyzickým, poprípade právnickým osobám. Zmluvy o prevode vlastníctva bytov sú špecifickými zmluvnými typmi, ktoré v sebe zohľadňujú hneď niekoľko právnych predpisov, preto je dôležité ich dôkladne poznať. Zmluva o prevode vlastníctva bytu musí obsahovať podstatné náležitosti, na ktoré poukazujem v ďalšom texte, bez ktorých by bola neplatná, prípadne by ju kataster nehnuteľností odmietol zapísať a preto by nedošlo k prevodu vlastníctva bytu z obce na inú osobu.
Prevody nehnuteľností sú každodennou realitou, s ktorými obce deň čo deň prichádzajú do styku, ale aj napriek tomu sa v praxi stretneme s veľkým množstvom zmlúv, ktoré neobsahujú ani podstatné, zákonom predpísané náležitosti. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy, ktorá sa týka prevodu nehnuteľností, musíme zohľadňovať hneď právnu úpravu troch právnych predpisov, a to:
• zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. a jeho ustanovenia § 588 a nasl. v určitých prípadoch aj ustanovenia § 52a nasl.,
• zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v z. n. p.,
• zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v z. n. p.
VŠEOBECNE O KÚPNEJ ZMLUVE
Kúpna zmluva
(lat. emptio ac venditio)
je tradičným a veľmi starým inštitútom, ktorý bol dobre známy už za čias rímskeho práva. Kúpna zmluva bol vzájomne zaväzujúci konsenzuálny kontrakt, ktorým sa predávajúci
(venditor)
zaväzoval odovzdať vec do držby
emptorovi
(kupujúcemu) a ten sa zaväzoval zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu v peniazoch, čiže
(pretium).
V rímskom práve sa kúpna zmluva postupne vyvíjala. Spočiatku, v starom rímskom práve, bola známa len kúpa za hotové, až neskôr, postupom času sa kúpna zmluva stala konsenzuálnym kontraktom, ku ktorému dochádzalo už jednoduchou dohodou. Zmluvným stranám postačovalo vymieniť si len dohodu o predávanej veci a o kúpnej cene.
Po zmenách, ktoré u nás nastali koncom osemdesiatych rokov a začiatkom deväťdesiatych rokov nadobudla kúpna zmluva na omnoho väčšej dôležitosti a môžeme tvrdiť, že je jedným z najdôležitejších zmluvných typov v trhovej ekonomike. Od kúpnej zmluvy upravenej v Občianskom zákonníku je nevyhnutné odlíšiť úpravu kúpnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka. Úprava kúpnej zmluvy v Obchodnom zákonníku je komplexná, a preto na vzťahy medzi podnikateľskými subjektmi, ak sa to týka ich podnikateľskej činnosti, sa ustanovenia Občianskeho zákonníka nepoužijú. Avšak to platí len pre veci hnuteľné, keďže na
prevod nehnuteľností sa vždy musia použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka
, bez ohľadu na to, či ide o podnikateľské subjekty pri výkone ich podnikateľskej činnosti alebo nie. Osobitným zmluvným typom samostatne upraveným v Obchodnom zákonníku je zmluva o prevode podniku alebo jeho časti. Na uvedený zmluvný typ sa samozrejme budú vzťahovať ustanovenia Obchodného z