Analýza a priestorové aspekty medziobecnej spolupráce na Slovensku

Ekonomické a sociálne okolnosti na Slovensku v posledných rokoch prinútili obce k zintenzívneniu medziobecnej spolupráce. Tá sa stáva nielen dobrovoľnou dohodou medzi samosprávnymi subjektmi, ale predovšetkým objektívnou nutnosťou, ktorá spočíva v kvalitnom zabezpečení zákonom stanovených povinností, ako aj v úspore finančných prostriedkov. Aj keď je vo všeobecnosti možné medziobecnú spoluprácu riešiť buď na dobrovoľnej báze, na základe slobodného rozhodnutia obce alebo povinným združovaním zo zákona, zo slovenskej legislatívy v súčasnosti povinné združovanie nevyplýva. V zmysle Čl. 66 Ústavy SR obce majú právo (nie povinnosť) združovať sa s inými obcami na zabezpečovanie vecí spoločného záujmu.

Počas 80-tych rokov 20. storočia sa aj v západnej Európe prejavovala výrazná tendencia uplatňovania rôznych foriem medziobecnej spolupráce. Z hľadiska jednotlivých európskych krajín bola však situácia v oblasti medziobecnej spolupráce rozdielna. Napriek tomu je možné uviesť niektoré črty, ktoré ju v krajinách západnej Európy charakterizujú. Vo väčšine prípadov sa spolupráca obcí uskutočňuje na dobrovoľnej báze. Existujú však prípady, kedy sa na základe zákona vyžaduje povinná spolupráca, napr. v Nemecku, Rakúsku, Francúzsku, Dánsku, Taliansku, Holandsku, Nórsku, Španielsku a Veľkej Británii. Rozdielny je aj rozsah a detailnosť právnej úpravy medziobecnej spolupráce, a to aj v rámci jednej krajiny. Ako príklad možno uviesť detailný zákon o spolupráci obcí krajiny Severné Porýnie - Westfálsko a stručný poriadok správnych spoločenstiev pre Slobodný štát Bavorsko. Rovnako je rozdielna aj komplikovanosť medziobecnej spolupráce v jednotlivých západoeurópskych krajinách. V tejto súvislosti najkomplikovanejší systém spolupráce medzi obcami je vytvorený vo Francúzsku.

Zahraničné poznatky, ako aj skúsenosti z domácej praxe, jednoznačne poukazujú na význam a perspektívnosť medziobecnej spolupráce bez ohľadu na systém verejnej správy. Je prirodzené, že malé obce majú väčší sklon k spolupráci než väčšie obce, ktoré sú schopné samostatne poskytovať väčší rozsah služieb. Medziobecná spolupráca závisí tiež od charakteru služby, pretože efektívnosť poskytovaných služieb je výrazne determinovaná populačnou bázou a geografickou veľkosťou obce. Medziobecnú spoluprácu môžeme zároveň označiť za významný nástroj flexibility a racionalizácie verejnej správy. Jej hlavným cieľom je vytvorenie geograficky väčších jednotiek miestnej správy, ktoré umožňujú vyššiu efektívnosť a optimalizáciu poskytovania rôznych verejných služieb.

Medziobecná spolupráca má nesporný vplyv aj na presadzovanie solidarity medzi základnými subjektmi miestnej samosprávy, na zmenu štýlu činnosti miestnej samosprávy a na utváranie novej kultúry verejnej správy. V štruktúre medziobecnej spolupráce by mali byť riadiace, finančné a kontrolné väzby výrazne transparentné. Okrem toho je veľmi dôležité rešpektovať základné demokratické princípy medziobecnej spolupráce, t.j. zachovať identitu obcí (pokiaľ samotní občania nesúhlasia so zlúčením obcí) a zachovať zodpovednosť orgánov obcí, ktoré sú priamo volené obyvateľmi. Medziobecná spolupráca môže byť považovaná aj za jednu z účelných stratégií prekonania nedostatku finančných zdrojov, pre podfinancované obce však býva problémom už minimálny vklad do spoločných podnikov či projektov.

Medziobecná spolupráca tiež pomáha v akumulácii materiálno-technických, finančných a personálnych zdrojov s potrebnou kvalifikáciou na výkon prenesených kompetencií. To sú aj hlavné dôvody dobrovoľnej medziobecnej spolupráce v súčasnosti, menej sa už obce spájajú z dôvodu neefektívnosti nimi vykonávaných služieb. Medziobecná spolupráca môže efektívnym a účinným spôsobom prispieť aj k rozvoju kultúry (k zhodnoteniu kultúrneho dedičstva, napr. pravidelným usporiadaním rôznych festivalov a pod.) a voľno-časových aktivít, ktoré síce vo väčšine prípadov neprinášajú ekonomický zisk, ale prispievajú ku zvýšeniu atraktivity daného územia a k jeho ekonomickému a sociálnemu rozvoju - k vyššej kvalite života. Ide zároveň aj o veľmi účinný nástroj zviditeľnenia obce (či súboru obcí), ktorý ďalej umožňuje rozvoj cestovného ruchu.

Medziobecná spolupráca sa v podmienkach Slovenska doteraz prejavila ako účinný nástroj pri zabezpečovaní verejných služieb (najmä preneseného výkonu štátnej správy). Okrem toho, že umožňuje vykonávať niektoré právomoci spoločne pri súčasnom zvyšovaní kvality poskytovaných služieb, predstavuje aj vhodný nástroj racionálnej organizácie územia, resp. je triumfom pre ekonomický rozvoj danej oblasti.

Existuje však viacero ďalších relevantných