Postup obce pri uplatňovaní § 5 Občianskeho
zákonníka — procesné konanie (II.)
(pokračovanie z minulého čísla)
V
druhej časti článku Postup obce pri uplatňovaní
§ 5 Občianskeho zákonníka sa budem venovať
procesnému konaniu pri uplatňovaní tohto paragrafu.
Podanie návrhu na začatie konania — použitie
správneho poriadku
Všeobecná zásada
O ochrane proti zrejmému zásahu do pokojného stavu podľa
§ 5 OZ sa rozhoduje v správnom konaní podľa
správneho poriadku.
Konanie v zmysle ust. § 5 OZ sa začína vždy na
návrh, nie je teda možné začať takého konanie z úradnej moci
(ex-offo).
Už
podaním návrhu je začaté správne konanie a úrad je povinný ho ukončiť vydaním
rozhodnutia (o predbežnom opatrení, o zmieri, o zastavení konania, o postúpení konania a pod.).Modelová situácia
- Je veľmi pravdepodobné, že v praxi môže nastať aj taká
modelová situácia, že osoba Y (podnikateľ, ktorý sa domnieva, že ide o jeho vlastníctvo) prehradí
rampou prístupovú verejnú komunikáciu, ktorá je vo vlastníctve obce, k miestnemu cintorínu. Obratom
sa na obci začnú množiť žiadosti občanov, ktorí sa nevedia s motorovými vozidlami dostať priamo k
cintorínu, ale títo nepodajú návrh na obec podľa § 5
OZ, týkajúci sa zrejmého zásahu do pokojného stavu. Môže takýto návrh podať osobne starosta a
následne obratom vydať rozhodnutie a predbežne takýto zásah zakázať a uložiť osobe Y, aby rampu
odstránila? Domnievam sa že nie, pretože starosta nemôže sám rozhodovať o svojej žiadosti podľa
§ 5 OZ, ale podnet by mohol podať niektorý
zamestnanec úradu.
K tomuto konaniu je vecne a miestne príslušná obec, v územnom obvode ktorej prišlo k zrejmému
zásahu do pokojného stavu.
Modelová situácia
- Môže nastať situácia, že občan X sa dostaví do miesta
Y mimo miesta svojho trvalého bydliska na svoju rekreačnú chatu, a zistí, že prístupová komunikácia
k jeho chate je prehradená betónovými prekážkami. Obráti sa teda na starostu Obce Y so žiadosťou
podľa § 5 OZ a chce riešiť zrejmý zásah do pokojného
stavu predchádzajúceho užívania prístupovej komunikácie. Bude žiadať vydanie predbežného opatrenia o
odstránenie prekážky - návrat k poslednému pokojnému stavu. Podľa môjho názoru sa starosta obce Y
nemôže brániť argumentáciou, že občan X nemá v obci Y trvalý pobyt a teda nie je aktívne
legitimovaný na podanie návrhu - bolo by to absurdné.
Pre podanie návrhu nie je určená lehota. Práve tento fakt spôsobuje veľký problém určiť, či daný
zásah do pokojného stavu je zásahom
zrejmým
a možno mu poskytnúť ochranu podľa
§ 5 OZ. Zrejmosť zásahu je
procesnou
podmienkou konania podľa § 5
OZ. Ak by zásah nebol
zrejmý, v tom prípade by mala
obec žiadosť o poskytnutie ochrany podľa § 5 OZ
zamietnuť a konanie zastaviť.Podľa právnej teórie v prípade
zrejmého