Nájomné vzťahy

Vydáno: 19 minút čítania
Nájomné vzťahy
Všeobecne o nájomných vzťahoch a zmluve o nájme nebytového priestoru
Obce ako samostatné subjekty práva veľmi často vstupujú do zmluvných vzťahov, pričom gro týchto vzťahov tvoria práve vzťahy nájomné. Obce si zlepšujú svoju finančnú situáciu prenájmom vlastného majetku, čím sa snažia získať finančnú čiastku potrebnú na chod obce.
Náš právny poriadok je založený na kontinentálnej právnej tradícii, ktorej základným a stavebným pilierom je rímske právo. Už Rimania poznali inštitút nájmu, pričom pod tento konsenzuálny vzťah Rimania „podradzovali" nie len nájom veci, ale aj nájom pracovnej sily, ako aj nájom výsledku samotnej práce. Inštitút nájmu sa postupne vyvíjal až do dnešnej podoby.
Nájomná zmluva je upravená v Občianskom zákonníku (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p.) v ustanoveniach § 685 až § 720. Túto úpravu môžeme rozdeliť do dvoch základných celkov, a to:
• všeobecná úprava nájomnej zmluvy,
• osobitná úprava o nájme bytu.
Prenájom nebytových priestorov by sme v občianskom zákonníku hľadali márne, pretože Občiansky zákonník v ustanovení § 720 odkazuje na právnu úpravu tejto problematiky v osobitnom predpise. Týmto predpisom, ktorý upravuje nájom a podnájom nebytových priestorov, je zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v z. n. p. (ďalej len „zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov"). V praxi bude veľmi dôležité rozlišovať medzi bytom a nebytovým priestorom. Definíciu bytu, ako aj nebytového priestoru, nájdeme v zákone č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v z. n. p.
Bytom
sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
Nebytovým priestorom
sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.
Spoločnými časťami domu
sa rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.
Podľa uvedených definícii treba postupovať pri voľbe správneho zmluvného typu. Podstatné b