Zuzana Dianová

Obec ma registrovaný socialny podnik a chce okrem ostatných podnikateľských aktivít robiť aj zvoz komunalného odpadu pre občanov. Ak si na uvedenú činnosť zoberie do výpožičky stroje a pracovníkov na základe dodatku k pracovnej zmluve o dočasom pridelení zamestnanca, môže tak urobiť, keď ide o pracovníkov prispevkovej organizácie zriadenej tiež obcou? Či tam nie je závislý vzťah, keď majú toho istého zakladateľa?

Musí mať vedúca školskej jedálne maturitu? Máme záujemkyňu na uvedenú prac. pozíciu, ktorá u nás pracuje v MŠ ako kuchárka od roku 2015, ale nemá maturitu. Máme MŠ bez právnej subjektivity. 

Prosíme o radu do akej platovej triedy by mala byť zaradená učiteľka v MŠ, ak má maturitnú skúšku (2005) v odbore učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo a 1.st. VŠ, ale v odbore učiteľstvo predmetov dejepis - SJL (2009). 

Pracujem na OcU, som už v dôchodkovom veku. Môj tarifný plat sa už nemôže upravovať, momentálne zaúčam pracovníčku, ktorá preberie moju agendu. Pýtam sa, či mám nárok na príplatok z dôvodu zaúčania novej pracovníčky. Ak áno, prosím o aký.

Chcem sa opýtať na zaradenie do platových tried na mestskom úrade - nastúpila som do úradu a pozerám, že vedúci zamestnanci oddelení sú zaradení v platovej triede 9, prednosta úradu v 10. Podľa môjho názoru nie sú zaradení správne, nakoľko uvedené triedy sa týkajú mesta na úrovni Bratislava alebo Košice, čo my nie sme, poprípade vyššieho územného celku. Je potrebné preradenie do nižších tried, alebo aj v menšom meste môžu byť zaradení do tried 9 a 10? 

Ako má byť správne zaradená pracovníčka obce , ktorá vykonáva správu daní a poplatkov jej zaradenie je referent pre správu dani a poplatkov a pritom robí aj činnosti iného charakteru na pokyn nadriadeného. Má ukončený 1 stupeň vysokoškolského vzdelania a momentálne študuje 2 stupeň v odbore verejná spáva. Momentálne má zaradenie v 5 platovej triede. Pýtam sa, či môže byť zaradená do vyššej platovej triedy?

V našom meste boli verejné priestranstvá a ulice označované resp. označené názvami ešte pred účinnosťou „veľkej novely“ zákona o obecnom zriadení č. 369/1993 Zb. t.j. ešte v čase, kedy označovanie názvov ulíc a verejných priestranstiev nepodliehalo určovaním ich názvov prostredníctvom VZN a tiež zároveň dávno pred účinnosťou vyhlášky MV SR č. 31/2003, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb, ktorá s touto problematikou bytostne súvisí. A) V nadväznosti na súčasné dianie v našej samospráve máme v úmysle vydať nové VZN, ktorým by sme chceli „potvrdiť“ a formou prílohy vydať zoznam všetkých aktuálne používaných názvov ulíc a verejných priestranstiev – najmä za „sumarizačným“ účelom a tiež z dôvodu zabezpečenia a dodržania súladu s § 4 ods. 5 zákona o obecnom zriadení. Pri príprave tohto VZN požiadavkou jedného z poslancov nášho mestského zastupiteľstva však je, aby sme okrem prílohy č. 1 sumarizujúcej zoznam názvov ulíc a iných verejných priestranstiev ako ďalšiu súčasť VZN vytvorili prílohy č. 2 so zoznamom názvov autobusových zastávok MHD. Našou podotázkou je, či považujete za prípustné, aby VZN o určovaní názvov ulíc a iných verejných priestranstiev obsahovalo aj takúto prílohu, ktorá sa zaoberá názvami autobusových zastávok MHD, ktorá prejde schvaľovacím procesom zastupiteľstva? Máme sa zo, že autobusové zastávky sú súčasťou verejného priestoru (v našom prípade konkrétnej ulice), ktorému názov už mestské zastupiteľstvo kedysi určilo. Označovanie ulíc a iných verejných priestranstiev sa totiž vykonáva v zmysle vyšieuvedenej vyhlášky MV SR č. 31/2003, z ktorej sa domnievame jasne vyplýva, že pod verejným priestranstvom sa myslí označovanie takých verejných priestranstiev ako sú ulica, námestie, park, trhovisko, lávka, most, brod chodník, nábrežie ale nie takých ďalších objektov resp. priestorov, ktoré síce slúžia verejnému účelu a sú využívané občanmi obce, pričom sa súčasne nachádzajú na už označenom priestranstve (v našom prípade - autobusová zastávka). B) V prípade tvorby názvoslovia autobusových zastávok MHD sme nenašli žiadnu bližšiu právnu úpravu, ani usmernenie, ktorá by sa tejto problematike venovala, a preto zastávame názor, že: vzhľadom na to, že zriaďovateľom zastávky MHD je obec (najmä v ohľade na jej vhodné umiestnenie v obci, jej priamu lokalizáciu), určenie jej pomenovania prináleží tiež obci, ktorá je zastupovaná štatutárom obce, z čoho analogicky vyplýva, že na určenie názvov autobusových zastávok MHD postačuje rozhodnutie štatutára, t.j. starostu obce. Táto skutočnosť však zrejme nevylučuje možnosť určiť názvy zastávok MHD rozhodnutím mestského zastupiteľstva avšak máme za to, že iba formou (bežného) uznesenia a nie všeobecne záväzným nariadením. Navrhovateľ sa však zas domnieva, že autobusovú zastávku MHD je náležité považovať za „iné verejné priestranstvo“ a preto má byť jej názov určený prostredníctvom VZN. Vedeli by ste nám prosím ozrejmiť, ktorý z týchto dvoch prístupov je správny, resp. ak ani jeden, aký postup v takomto prípade máme aplikovať? Na bližšie vysvetlenie nášho postoja dovoľte uviesť, že napriek širokému poňatiu pojmu verejného priestranstva resp. pojmu „iné verejné priestranstvo“ vychádzame z výkladu komentára Wolters Kluver k § 2b ods.1 zákona č. 369/1993 Zb. o obecnom zriadení, pričom možno na prvý pohľad možno môže zdať, že aj v prípade zastávok MHD v obci, sú kumulatívne splnené definičné znaky pojmu verejného priestranstva t.j.: 1. verejná dostupnosť, 2. neobmedzená dostupnosť priestoru, 3. účelové určenie priestoru, 4. nedôležitosť identifikácie subjektu vlastníctva priestoru a 5. neexistencia inej účelovej definície priestoru. Avšak v konečnom dôsledku sa domnievame, že: a) verejné priestranstvo, na ktorom sa (v našom prípade) nachádza zastávka MHD je ulica a tá už svoj názov určený má, takže účelové určenie tohto verejného priestranstva je už dané b) a taktiež aj v ďalšom vychádzame z výkladu § 2b ods. 1, v ktorom sa ako piaty znak uvádza “neexistencia inej účelovej definície priestoru“ t.j. že verejné priestranstvo by nemalo zahŕňať iné účelové zadefinovanie priestoru; nemá obsahovať jeho vlastné legálne vymedzenie“, ale má uľahčiť výkon pôsobnosti zákona, napríklad aj pri označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev, čo v tomto prípade taktiež nie je splnené. Záverom prosíme láskavo o jednoznačnú odpoveď, či sa podľa Vášho názoru, autobusová zastávka MHD v zmysle § 2b ods. 1 zákona o obecnom zriadení považuje za verejné priestranstvo, na ktoré sa vzťahuje označovanie ulíc a iných verejných priestranstiev v zmysle § 4 ods. 5 zákona o obecnom zriadení, t.j. či je názov zastávky MHD je náležité určiť prostredníctvom VZN?

Chcela by som vás poprosiť o zaradenie: 1. Sociálnej pracovníčky v domove dôchodcov, do platovej triedy. Má VŠ vzdelanie sociálna práca. 2. Hlavná sestra v domove dôchodcov do platovej triedy. HS má vysokú školu v odbore ošetrovateľstvo, je možné jej prideliť aj príplatok za riadenie podľa § 8 zákona č. 553/2003 Z. z. podľa prílohy č. 6 miestna (keďže sme obec do 10 000 obyvateľov) stupeň riadenia IV od 3-20 % ? 3. Je možné prideliť príplatok za riadenie podľa prílohy č. 6 miestna (keďže sme obec do 10 000 obyvateľov) stupeň riadenia IV od 3-20 % aj ekonómke, ktorá organizuje prácu upratovačkám?

Obec je členom urbárskej a pasienkovej spoločnosti, má majetkový podiel, obci sú vyplácané podiely na zisku, pri vyplácaní podielov sa fyzickým osobám zdaňuje podiel nad 500 € zrážkovou daňou 7 %. Chcem sa opýtať, či sa má zdaniť aj podiel, ktorý je vyplácaný obci, keďže obec je oslobodená od dane z výnosov z vlastného majetku.

Môj dotaz sa týka všetkých nedocenených účtovníčok so stredoškolských vzdelaním na Slovensku.  V mesačníku ROPO a OBCÍ č. 3/2019, strana 29 – dotaz „Správne zaradenie do platovej triedy – obec. V tomto dotaze sú popísané všetky činnosti, ktoré vykonávame na meste ako účtovníčky so stredoškolským vzdelaním. Je možné, aby sme boli  zaradené do platovej triedy 6, prípadne čo je k tomu treba – vnútorný predpis organizácie, doplnenie do katalógu činností a pod. Čo sme si samé zistili, je možnosť prideliť zamestnancovi vyššiu triedu podľa najnáročnejšie pracovnej činnosti a potom zamestnávateľ bezodkladne požiada o doplnenie v katalógu činnosti. Od zamestnávateľa máme vyjadrenie, že trieda 8 prechádza do triedy 5, do triedy 6 nás nemôže zaradiť, lebo nemáme VŠ. Účtovníčky v mestách, obciach sú prevažne ženy medzi 50-60-ročné so stredoškolským vzdelaním, ktoré vykonávajú všetky pracovné činnosti s nárokom na 7. triedu. Zdá sa nám to  diskriminačné, vzhľadom na zodpovednosť, psychickú záťaž, časovú a termínovanú náročnosť týchto prác. Boli by sme radi, keby ste nám dali vedieť, či je nejaká možnosť, ako nám prideliť triedu 6. bez vysokoškolského vzdelania.

Pracovník vykonáva agendu ako samostatný referent na úseku daní a poplatkov, čo je v katalógu zaradené do 9. platovej triedy, ale vykonávajúci pracovník má len úplné stredoškolské vzdelanie. Pravidelne každoročne sa zúčastňuje školení, ale aj napriek vykonávanej činnosti je zaradený v 8. platovej triede. Postupujeme v tomto prípade v súlade s odmeňovaním vo verejnej správe?