Mária Šulavíková

Sme organizácia, na ktorú sa vzťahuje KZVS pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p. Máme viacero organizačných zložiek (OrZ), ktoré majú určené kompetencie a plnú zodpovednosť za hospodárenie s pridelenými rozpočtovými prostriedkami. Máme podpísanú jednu podnikovú kolektívnu zmluvu za celú organizáciu bez špecifikácie na jednotlivé OrZ. Toho času si každá OrZ tvorí a vedie na svojom osobitnom bankovom účte svoj sociálny fond. Pri plnení záväzkov z KZ najmä menšie OrZ mali problémy z plnením záväzkov a plnenie vykrývali z iných zdrojov, resp. ju neplnili. My, ako zástupcovia zamestnancov zastávame názor, že u jedného zamestnávateľa a pri jednej kolektívnej zmluve má byť iba jeden sociálny fond na jednom bankovom účte, z ktorého sa má realizovať plnenie pre celú organizáciu. Je náš názor správny? Majú nárok zástupcovia zamestnancov nahliadnuť do účtovných dokumentov, faktúr a zmlúv, ktoré súvisia s čerpaním sociálneho fondu? O čo sa môžeme oprieť v oboch problémoch v argumentácií u zamestnávateľa?

Obec rok zamestnávala pracovníčku na dobu určitú, od 1. 11. 2011 s ňou plánuje uzavrieť novú pracovnú zmluvu na dobu určitú do 30. 10. 2012. Tento pracovný pomer obec uzavrie v zmysle Zákonníka práce podľa § 48 ods. 2. Bude obec postupovať právne? Ak nie, aký pracovný pomer uzavrieť?

Podľa zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. starostovi pri cestách, ktoré súvisia s výkonom funkcie, patria cestovné náhrady podľa zákona o cestovných náhradách. Podľa § 7 ods. 1 tohto zákona, ak sa zamestnanec dohodne písomne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla zamestnávateľa (napr. svoje súkromné), patrí mu základná náhrada plus náhrada za spotrebované pohonné hmoty. Ako sa bude postupovať pri použití súkromného motorového vozidla na pracovnú cestu primátorom, ktorého pracovná cesta súvisí s plnením si jeho riadnych pracovných povinností, resp. poslancom miestneho zastupiteľstva, ktorý plní úlohy mesta na základe uznesenia miestneho zastupiteľstva. Potrebujú k takejto ceste súhlas miestneho zastupiteľstva, keď nie sú zamestnancami mesta? Ak áno, akú formu by takýto súhlas mal mať?

Ako správne vypočítať plat úväzkového starostu a jeho zaokrúhľovanie? Starosta vykonáva funkciu na polovičný úväzok, podľa počtu obyvateľov je zaradený do platovej skupiny od 1 do 500 obyvateľov (1,49-násobok). Aká je priemerná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve za rok 2010?

Priemerný mesačný plat starostu sa od 1. 6. 2011 počíta ako súčet platu podľa § 3 alebo podľa § 4 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov...", tzn. že priemerný mesačný plat starostu sa vypočíta ako priemer ustanoveného platu, ktorý bol schválený obecným zastupiteľstvom vo výške podľa § 3 alebo podľa § 4 ods. 2 cit. zákona platný za obdobie 12 nasledujúcich mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu. Ako má obec postupovať, keď je potrebné vypočítať priemerný plat na účely dovolenky a starosta je vo funkcii len 8 mesiacov. Ak sa výpočet striktne vykoná v zmysle nového znenia § 5 ods. 2 cit. zákona, priemerný mesačný, resp. hodinový plat starostu bude skreslený, keďže sa má deliť 12 mesiacmi a nie počtom mesiacov výkonu funkcie.

Starosta obce bol opätovne zvolený do funkcie starostu na roky 2010 až 2014. Má starosta obce povinnosť pri podávaní „Oznámenia  funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za rok 2010" v bode „V uplynulom kalendárnom roku som z výkonu funkcie verejného funkcionára ..." uvádzať príjem za celý kalendárny rok  alebo iba do konca novembra, kedy sa uskutočnili voľby a v „Oznámení" po ujatí sa verejnej funkcie za rok 2010 uvádzať príjem za mesiac december 2010 alebo príjem za celý rok 2010?

Ako má postupovať mestská časť v prípade dovolenky (minuloročnej a tohoročnej), keď zamestnankyňa pôjde na materskú dovolenku? Má nárok na dovolenku aj počas materskej dovolenky?

Ako má postupovať rozpočtová organizácia – ide o školu s právnou subjektivitou – ktorá chce realizovať organizačnú zmenu (výpoveď zamestnanca) pre zefektívnenie práce na základe finančných možností stanoveného rozpočtu podľa výkonov. Ak zamestnávateľ prijme rozhodnutie o organizačnej zmene, je podľa Zákonníka práce povinný toto rozhodnutie prerokovať so zástupcami zamestnancov. Ako má postupovať riaditeľ školy, keď odborová organizácia zanikla pred rozhodnutím o organizačnej zmene a škola nemá zamestnaneckého dôverníka ani zamestnaneckú radu. Zníženie počtu zamestnancov chce zamestnávateľ uplatniť u zamestnanca, ktorý bol pred zrušením odborovej organizácie predsedom odborového orgánu, na ktorého sa vzťahuje ochranná doba

Je nutné, aby u zamestnávateľa existovala odborová organizácia v súvislosti s prerokovaním skrátenia pracovného času a predĺženia výmery dovolenky? Ide o malú organizáciu s 18 zamestnancami, všetci majú uzatvorené pracovné zmluvy na plný úväzok. Zamestnávateľská organizácia nadobudla právnu subjektivitu od 1. 1. 2005.

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, na rok 2011 v Článku II. ods. 2 ustanovuje pre zamestnancov v pracovnom pomere 15 rokov dovolenku vo výmere 6 týždňov. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce podľa § 18a ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p., preto sa domnievam, že sa aj na neho vzťahuje ustanovenie o dovolenke dohodnuté v Kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na rok 2011. Je tento názor správny?

Pri určovaní platu starostu a ďalších náležitostí súvisiacich s výkonom funkcie vychádzame zo zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest. Nejasnosti máme v prípade zástupcu primátora, ktorý bol ako poslanec mestského zastupiteľstva zvolený za zástupcu primátora na celé funkčné obdobie. Od svojho zamestnávateľa bol dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie. Po skončení funkčného obdobia si podal žiadosť, aby mu mestský úrad preplatil nevyčerpanú dovolenku na zotavenie v počte 10 dní. Z dôvodu, že sme uvedený nárok pre zástupcu primátora v zákone o obecnom zriadení nenašli, nevieme, či je možné preplatiť zástupcovi primátora dovolenku, a či mu vôbec vznikol nárok na ňu?

Má starosta obce, ktorému skončil mandát uplynutím funkčného obdobia, nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky, ak jeho funkcia je funkciou verejnou a nevykonáva sa v pracovnom pomere? Zamestnanci obce pri skončení pracovného pomeru majú nárok na preplatenie dovolenky len pri skončení pracovného pomeru, ale starosta obce nie je zamestnancom. Predpokladáme, že u neho nevznikol nárok na preplatenie dovolenky aj v prípade, že mu skončilo funkčné obdobie, na ktoré bol zvolený. Ak starosta má nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky, kto rozhoduje o jej preplatení? Sú to novozvolení poslanci obecného zastupiteľstva, alebo o preplatení nevyčerpanej dovolenky predchádzajúcemu starostovi rozhoduje novozvolený starosta?

Podľa v § 7 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. starosta obce nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na právach ani nárokoch vyplývajúcich z pracovného pomeru. Toto ustanovenie sa zdá byť v rozpore s niektorými usmerneniami, v ktorých sa uvádza, že starostovi nemožno poskytovať také plnenia zo strany obce ako ostatným zamestnancom obce. Ide hlavne o to, či starosta má nárok na: dovolenku tak, ako ostatní zamestnanci obce, teda zvýšenú o päť dní na základe uzatvorenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ako aj podnikovej kolektívnej zmluvy, ktorá obsahuje toto ustanovenie, čerpanie prostriedkov zo sociálneho fondu ako ostatní zamestnanci obce; predpokladáme, že ak z platu starostu tvoríme sociálny fond, nekonáme v rozpore s platným právnym stavom, stravovanie, jednak na príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu, ako aj príspevok obce na stravovanie v rovnakej výške, ako obec prispieva zamestnancom obce, na stravné, ako jednu z náhrad pri pracovnej ceste, na doplnkové dôchodkové sporenie, ak máme v kolektívnej zmluve dohodnuté, že zamestnancom obec prispieva na doplnkové dôchodkové sporenie.

Otázka sa týka ochrany zamestnancov. Zamestnávateľ poskytoval zamestnancom lepšie pracovné podmienky ako ustanovujú právne predpisy, a to na základe vlastného rozhodnutia aj bez diskusie so zamestnancami alebo zástupcami zamestnancov. V časoch ekonomickej krízy však zamestnávateľ znižuje, resp. odoberá určité benefity, výhody. Aké možnosti majú zamestnanci, ako sa môžu spoločne brániť, resp. zabezpečiť si ochranu a udržať si pracovné podmienky a podmienky zamestnávania aspoň na doterajšej úrovni. Stačí, ak si zvolia zamestnaneckú radu, alebo treba založiť odborovú organizáciu? Kto má väčšie právomoci a kto poskytuje väčšiu ochranu zamestnancom? V prípade, že je potrebné založiť odborovú organizáciu, ako ju možno vytvoriť? Ako postupovať, a či zamestnávateľ môže zabrániť konať v tejto veci, alebo nás môže nejakým spôsobom postihovať, ak by sme v danej veci konali? Aké sú možné formy zastupovania zamestnancov?

Ako správne vypočítať plat za čerpanie dovolenky v prípade starostu? Podľa ktorého právneho predpisu sa má vypočítať starostovi plat za dovolenku?

Obec pri odmeňovaní postupuje podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme; na zamestnancov obce sa vzťahuje Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí postupujú pri odmeňovaní podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme uzavretá na rok 2011. Všetci zamestnanci obce majú upravený nárok na dovolenku o jeden týždeň viac v porovnaní so Zákonníkom práce z dôvodu predĺženia dovolenky v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. V akej dĺžke vzniká nárok na dovolenku starostovi? Starostovi obce sa na začiatku roku zmena výšky nároku na dovolenku nerealizovala tak ako všetkým zamestnancom obce. Na spoločnej porade obcí nás usmernili, že keďže pri odmeňovaní uplatňujeme regulovaný systém odmeňovania, t. j. nepostupujeme pri odmeňovaní podľa Zákonníka práce, nemôžeme starostovi zvýšiť počet dní dovolenky nad stanovenú minimálnu hranicu v Zákonníku práce. V záujme právnej istoty, keďže názory na dĺžku dovolenky starostu sa rôznia, prosím o usmernenie v týchto otázkach: či sa cit. kolektívna zmluva vyššieho stupňa vzťahuje aj na starostu obce,či sa na starostu obce diferencovane vzťahuje dĺžka dovolenky v zmysle Zákonníka práce (základná výmera – 4 týždne, resp. 5 týždňov), aké sú podmienky preplatenia dovolenky starostu, či má starosta obce nárok na plnenia z podnikovej kolektívnej zmluvy, ktorú obec uzatvorila s odborovou organizáciou. Patria starostovi aj iné nároky alebo plnenia z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa platnej na rok 2011, ktorú podpísalo aj v mene našej obce Združenie miest a obcí Slovenska?