Božena Jurčíková

Spoločnosť A (mesačný platiteľ DPH) sa zlúčila so spoločnosťou B (štvrťročný platiteľ DPH). Právnym nástupcom je spoločnosť B. Spoločnosť A bola 15. 2. 2024 vymazaná z Obchodného registra. Kto a pod akým IČ DPH podá daňové priznanie za spoločnosť A za zdaňovacie obdobie (ide o predposledné zdaňovacie obdobie) január 2024? Autorizácia k spoločnosti A bola zrušená 17. 2. 2024.

Slovenská s. r. o. bude prevádzkovať kaviareň. Prevádzka bude riadne ohlásená na úradoch (živnostenský úrad, mestský úrad, hygiena). V kaviarni chcú predávať aj alkoholické nápoje, napr. tiché víno, šumivé víno, pivo, tvrdý alkohol. Tiež chcú predávať aj cigarety. Tieto produkty chce táto firma nakupovať od slovenských dodávateľov, takže v tuzemsku. Ako vieme, spotrebné dane sú jednostupňovou daňou. Vyberajú sa na jednom stupni, a to v zásade pri vyskladnení vybraného druhu tovaru od výrobcu, pretože sa tovar stáva zdaniteľným už výrobou, alebo pri preprave alebo dovoze na územie Slovenskej republiky. Prvou otázkou je, či treba kaviareň registrovať na účely spotrebnej dane (Colný úrad) a podávať mesačné priznania? (Podľa uvedených informácii asi nie.) Druhou otázkou je, či pri predaji tvrdého alkoholu a cigariet je potrebné nejaké iné povolenie alebo viesť nejakú osobitnú evidenciu?

V súčasnosti prebieha u spoločnosti daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2016 a vyzerá to tak, že nechcú nám uznať niektoré náklady zaúčtované v účtovníctve, z čoho vyplýva, že daňová strata vykázaná za zdaňovacie obdobie 2016 bude výrazne nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní k dani z príjmov 2016 PO. Ako máme postupovať pri vyplnení daňového priznania k dani z príjmov PO za zdaňovacie obdobie 2019, konkrétne pri umorovaní daňovej straty z predchádzajúcich zdaňovacích období, ak predpokladáme, že správca dane po skončení daňovej kontroly zníži daňovú stratu vykázanú za rok 2016, ale zatiaľ obdržali sme iba protokol s výzvou, teda nemáme ešte právoplatné rozhodnutie o výsledku daňovej kontroly. Čo by ste odporučili, môžeme odpočítať daňovú stratu vykázanú v roku 2016 podľa údajov uvedených v daňovom priznaní za rok 2016, alebo radšej počkajme, kým obdržíme rozhodnutie, a v daňovom priznaní budeme odpočítať daňovú stratu podľa údajov uvedených v rozhodnutí?

Od firmy XY som nakúpil materiál v hodnote 12 500 -s DPH. Faktúru som nemohol zaplatiť, lebo majitelia mali medzi sebou nejaký spor a volali mi, nech faktúru zatiaľ neuhrádzam. Po čase som sa dozvedel, že firmu zlikvidovali. Neskôr sa mi ozval jeden z majiteľov, nech im zaplatím faktúru na firmu, ktorá prebrala záväzky. Poslali mi list o postúpení pohĺadávky. Háčik je ale v tom, že trvajú na platbe v hotovosti, na príjmové doklady. Kedže platiť sa dá v hotovosti len do 5 000, mám to rozdeliť na tri platby? (Domnievam sa, že nemôžu založiť účet asi kvôli exekúcii.) Ked im zaplatím, aké sankcie voči mne môže uplatniť daňový úrad? Alebo ako mám postupovať?

V roku 2017 som obchodoval s istou firmou, v tomto roku už spolu neobchodujeme. Dozvedel som sa, že firma za rok 2017 údajne nevyplácala DPH. Dozvedel som aj to, že DPH, ktoré neodviedla, pri daňovej kontrole môžu mne dodaniť. Firma nebola dlžníkom na registri. Ako ja môžem ovplyvniť to, že firma nevyplatí DPH ? Je pravda to, že mi to môžu dodaniť a keď áno, ako sa môžem brániť?

Slovenská firma [ktorá je závislou osobou- podľa § 2 písm. n) ZDP] vypracovala za rok 2015 transferovú dokumentáciu (v súlade so zákonom § 18 ods. 1 ZDP). V daňovom priznaní PO 2015 však omylom nevyplnil údaje v časti I- transakcie závislých osôb, ani nevyznačil na 1. strane, že ide o ekonomické, personálne alebo iné prepojenie podľa § 2 písm. n) ZDP. V riadku 110 ale mu nevznikol (preto ani neuviedol) žiadny zdaniteľný rozdiel, ktorý by mu z týchto závislých obchodov zvýšil základ dane. Ak správca dane zistí, že nebola vyplnená časť I- transakcie závislých osôb, môže pokutovať firmu? Na základe ktorého zákona? Ked áno, tak v akej výške môže za to firma očakávať pokutu? Podotýkam ešte raz, že aj samotná transferová dokumentácia je v poriadku, aj riadok 110 (lebo rozdiel je 0), len časť I nie je vyplnená v DPPO a na 1. strane nie je vyznačené, že ide o ekonomické, personálne alebo iné prepojenie podľa § 2 písm. n) ZDP.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti (ďalej len "zákon o obmedzení platieb v hotovosti") sa zakazuje platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5 000 €, ak odsek 2 neustanovuje inak. Zákon o obmedzení platieb v hotovosti nerozlišuje právny dôvod platby. Zákaz platby v hotovosti sa vzťahuje na akékoľvek platby vykonané v hotovosti, okrem výnimiek uvedených v § 8 zákona o obmedzení platieb v hotovosti. Spoločník by pri založení spoločnosti chcel vložiť vklad 50 000 €, resp. 15 000 € do základného imania spoločnosti. De jure spoločnosť neexistuje. 5 000 € je medzi "podnikateľmi". Medzi fyzickými osobami je 15 000 €. Vklad do spoločnosti pred zápisom sa dáva "do rúk" správcovi vkladu – ktorým je fyzická osoba (pravdepodobne tá istá osoba, ktorá je aj spoločníkom). Vklad spoločníka do základného imania nie je medzi výnimkami. Môže teda spoločník vložiť do rúk správcu vkladu (sám sebe) sumu 50 000 €, resp. 15 000 €?

Slovenský internetový obchod (s. r. o.) poskytuje možnosť úhrady platobnou kartou. Takže zákazník použije svoju kreditnú kartu a za tovar zaplatí on-line. Následne prostredníctvom dopravcu (napr. DHL, GLS) s. r. o. pošle tovar zákazníkovi. Musí internetový obchod vystaviť riadnu faktúru s údajmi odberateľa, alebo stačí, ak vytlačí z ERP doklad (Pokladničný blok z elektronickej registračnej pokladnice) a tento doklad pošle spolu s tovarom odberateľovi? Na tomto doklade by samozrejme neboli uvedené údaje odberateľa. Na doklade by bol uvedený spôsob platby kartou. Objednávky prekročujú sumu 1 000 €, lebo nejde o tovar s nízkou jednotkovou cenou. Je hore uvedený postup akceptovateľný alebo firma musí vystaviť riadnu faktúru (s údajmi odberateľa)?

Ako by prebiehala daňová kontrola dane z príjmu, ktorá prebieha zvyčajne s odstupom niekoľkých zdaňovacích období, v prípade, ak by európska spoločnosť presunula svoje sídlo z Bratislavy do Sofie?

Naša spoločnosť - mesačný platiteľ DPH nakupuje tovar (konkrétne žalúzie) od spoločnosti z ČR, ktorá je tiež platiteľ DPH. Na tovar, ktorý nám dodajú v priebehu mesiaca vystavia jednu súhrnnú faktúru. Do akého obdobie DPH  máme faktúru zaradiť, ak je vystavená nasledovne: Súhrnná faktúra -  dátum vystavenia faktúry je 13. 7. 2012, dátum zdaniteľného plnenia je 30. 6. 2012     - podľa dodacích listov vieme, že tovar bol dodaný v nasledovných dňoch: 14. 6. 2012, 21. 6. 2012, 25. 6. 2012, 27. 6. 2012, 3. 7. 2012, 10. 7. 2012, 17. 7. 2012. Súhrnná faktúra - dátum vystavenia faktúry je 5. 6. 2012, dátum zdaniteľného plnenia je 5. 6. 2012   a dátum dodania tovaru podľa dodacích listov bol nasledovný: 18. 5. 2012, 24. 5. 2012, 29. 5. 2012, 4. 6. 2012, 5. 6. 2012, 8. 6. 2012, 12. 6. 2012, 14. 6. 2012, 21. 6. 2012, 13. 7. 2012. Kedy mám túto faktúru samozdaniť? Akým dátumom sa riadiť, keďže tovar bol dodaný v rôznych termínoch a vyfakturovaný  na jednej faktúre?

Je stanovená suma, od ktorej k dokladu z registračnej pokladnice musí byť vystavená aj faktúra?

Od februára 2012 prenajímam byt v inom meste, ako mám trvalé bydlisko. Kde to mám nahlásit a komu v roku 2013 budem platiť daň?

Pri predaji bytu nastala nasledovná situácia opísaná nižšie. Máme povinnosť zaplatiť daň z predaja nehnuteľnosti (bytu), ak: v máji 2002 sme podpisovali na bytovom družstve členský podiel, 10. 11. 2006 sme vyplatili kúpnu cenu  za byt bytovému družstvu na základe kúpnej zmluvy, na katastri bola kúpna zmluva právoplatná, s účinnosťou zo dňa 1. 2. 2007, v decembri 2008 sme byt zaťažili hypotékou, v auguste 2010 sme zrušili trvalé pobyty v byte, potom tam už nikto nemal nahlásený trvalý pobyt, 14. 11. 2011 sme dostali právoplatné rozhodnutie z katastra o predaji bytu, 24. 10. 2011 sme dostali peniaze na účet za predaj bytu – aj to len časť, lebo zvyšok sa hneď použil na vyplatenie hypotéky?

Daňový subjekt podal za zdaňovacie obdobie IV. štvrťroka 2004 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") dňa 25. januára 2005.

Majiteľ garáže v Nitre od roku 2006 prenajíma túto garáž. Registračnú povinnosť si splnil v roku 2006. Od marca roku 2010 začína prenajímať byt, ktorý sa nachádza v Banskej Bystrici. Majiteľ spomínaných nehnuteľností má trvalý pobyt vo Zvolene. Vzniká mu povinnosť znova sa registrovať, keď začal prenajímať byt v roku 2010?