Zástupcovia troch najväčších stavovských organizácií územnej samosprávy – Združenia samosprávnych krajov Slovenska (SK8), Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Únie miest Slovenska (ÚMS) – vyzvali poslancov Národnej rady SR na urýchlenú úpravu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Bez zmeny sankčných mechanizmov dlhovej brzdy podľa nich nebude možné zostaviť rozpočty samospráv na roky 2027 – 2029 a ohrozené budú aj základné služby pre obyvateľov.
Predstavitelia samospráv upozorňujú, že hoci sa kraje, mestá a obce podieľajú na celkovom dlhu verejnej správy menej ako dvoma percentami, súčasné nastavenie dlhovej brzdy na ne dopadá neprimerane tvrdo a trestá ich za hospodárenie štátu, ktoré nevedia ovplyvniť.
Návrh: vyňať samosprávy z vybraných sankcií dlhovej brzdy
Stavovské organizácie navrhujú zmenu ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti tak, aby boli samosprávy vyňaté z vybraných sankčných mechanizmov dlhovej brzdy na úrovni celej verejnej správy. Návrh podľa nich rešpektuje stabilitu verejných financií a bol vopred prerokovaný a podporený Ministerstvom financií SR.
Predseda ZMOS Jozef Božík upozornil, že ak má byť územná samospráva stabilným partnerom štátu, potrebuje predvídateľné a zodpovedné finančné rámce. Zmena ústavného zákona má byť podľa neho malým, ale dôležitým krokom k stabilizácii financovania miest a obcí.
Päť kritických dopadov súčasného stavu
Samosprávy v spoločnom stanovisku poukazujú na viacero problémov, ktoré súvisia so súčasným znením ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, a to už v kontexte prípravy rozpočtov na roky 2027 – 2029:
-
Nemožnosť zostavenia reálnych rozpočtov
Samosprávy môžu podľa aktuálnych pravidiel schváliť len taký rozpočet, v ktorom výdavky nepresiahnu výdavky predchádzajúceho roka. V dnešnom ekonomickom prostredí je to podľa nich nereálne. Zároveň sú povinné schvaľovať vyrovnaný rozpočet, čo vylučuje efektívne zapojenie vytvorených úspor z minulých období. -
Paralýza investícií
Ústavný zákon v súčasnom nastavení prakticky znemožňuje prijímanie nových úverov na kľúčové investičné projekty, čo vedie k zastaveniu rozvoja infraštruktúry a regionálnych investícií. -
Kolektívna vina samospráv
Limity dlhovej brzdy sa viažu na celkový dlh verejnej správy. Obce, mestá a kraje sú tak sankcionované za hospodárenie štátu, napriek tomu, že samy dlhodobo dodržiavajú pravidlá rozpočtovej disciplíny. -
Investičný dlh vs. rozpočtová zodpovednosť
Samosprávy nepožadujú možnosť nekontrolovaného zadlžovania. Žiadajú priestor na zodpovedné investície do nimi spravovanej infraštruktúry, aby vedeli udržať kvalitu a štandard služieb pre obyvateľov. -
Duplicitná legislatívna regulácia
Zadlžovanie obcí, miest a krajov je už dnes prísne limitované zákonom o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ktorý stanovuje limity dlhu a dlhovej služby na individuálnej úrovni. Dodatočné sankčné mechanizmy z úrovne štátu označujú združenia za nadbytočné a kontraproduktívne.
Prezident ÚMS Richard Rybníček pripomenul, že mestá nie sú príčinou problémov verejných financií, no v súčasnosti nesú ich dôsledky. Podľa neho je nevyhnutné, aby legislatíva nebrzdila rozvoj, ale umožnila samosprávam zodpovedne investovať a plniť záväzky voči obyvateľom.
Výzva poslancom: rozhodnúť včas pred prípravou rozpočtov
Samosprávy vstupujú do kľúčového obdobia prípravy rozpočtov na roky 2027 – 2029. Spoločná žiadosť adresovaná Národnej rade SR je podľa SK8, ZMOS a ÚMS jasným signálom, že bez legislatívnej zmeny hrozí územnej samospráve finančný kolaps, ktorý sa priamo premietne do každodenného života obyvateľov.
Keďže návrh úpravy ústavného zákona už získal podporu Ministerstva financií SR, predstavitelia samospráv očakávajú od poslancov rýchly a konštruktívny legislatívny proces. Ambíciou je, aby najneskôr v septembri mohli kraje, mestá a obce pripravovať svoje rozpočty na nasledujúce obdobie už v súlade s novým nastavením dlhovej brzdy.
Zdroj: ZMOS