Vyplýva to zo správy o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti za rok 2024, ktorú predstavil v NR SR predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Hoci oproti roku 2023 došlo k zlepšeniu vďaka konsolidačným opatreniam, aktuálny vývoj verejných financií udržateľnosť opäť zhoršuje a Slovensko sa približuje k pásmu vysokého rizika. Deficit má navyše tendenciu vracať sa k neudržateľným úrovniam okolo 5 % HDP, a to aj napriek historicky najvyšším príjmom štátu.
Hrubý verejný dlh dosiahol v roku 2024 úroveň 59,7 % HDP a už piaty rok po sebe sa nachádza v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Bez ďalších konsolidačných opatrení by podľa odhadov RRZ mohol dlh do roku 2029 vzrásť až na 72,8 % HDP. Kľúčovým problémom sú vysoké rozpočtové deficity, ktoré dnes predstavujú väčšiu záťaž než samotné náklady starnutia populácie.
RRZ zároveň skritizovala iba formálne plnenie sankcií dlhovej brzdy a absenciu reálnych opatrení na znižovanie dlhu. Vláda v roku 2024 nepredložila parlamentu dostatočné kroky na jeho znížení. Vládou pripravený dokument síce nesie názov „Opatrenia na zníženie dlhu“, ale neobsahuje požadované opatrenia a nastavenie rozpočtu na roky 2025 – 2027 počíta s ďalším rastom zadlženia.
Podľa RRZ je najvhodnejším riešením modernizovať ústavný zákon. Kľúčové zároveň je, aby táto úprava zohľadňovala potreby efektívneho riadenia likvidity a nastavila dlhovú brzdu, najmä výdavkové limity, ako skutočne funkčný nástroj na zlepšovanie dlhodobej udržateľnosti a postupné znižovanie dlhu na bezpečnejšie úrovne. To všetko však musí byť dosiahnuté tak, aby pravidlá neohrozovali finančnú stabilitu samospráv nevyvolávali u nich neprimerané náhle rozpočtové obmedzenia, ktoré by mohli oslabiť ich schopnosť zabezpečovať základné služby pre obyvateľov.
Deklarovaným cieľom vlády je zníženie deficitu do volieb na 3,5 % HDP. To by si vyžiadalo opatrenia v hodnote 2,1 mld. eur, resp. 1,4 % HDP. RRZ zdôrazňuje, že kľúčom k dosahovaniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií a k minimalizácii potreby bolestivých a nákladných konsolidácií je vhodne nastavená kombinácia opatrení, ktoré čo najmenej oslabujú budúci rastový potenciál ekonomiky a sú doplnené o štrukturálne reformy podporujúce jej konkurencieschopnosť.
O to viac je poľutovaniahodné, že prijímaniu týchto opatrení nepredchádzala širšia odborná ani spoločenská diskusia zameraná na tento prístup. Predseda RRZ Ján Tóth konštatoval, že je potrebné viesť takúto diskusiu.
Zdroj: ZMOS