Konkrétne ide o časť zákona, ktorá umožňuje spoplatnenie poskytovanie informácií.
Ústavný súd považuje § 14 ods. 6 a 7 a § 21 ods. 1 druhej vety zákona č. 211/2000 Z. z.o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 401/2024 Z. z. v rozpore s ústavou, a preto ich účinnosť pozastavil.
Podľa navrhovanej novely zákona o slobode informácií mohla povinná osoba požadovať od žiadateľov okrem úhrady materiálnych nákladov aj úhradu účelne vynaložených nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, so zachovaním doterajšej výnimky sprístupňovania informácie prístupnou formou osobám so zmyslovým postihnutím, kedy náklady znáša povinná osoba.
Zdroj: ZMOS