Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Obec/Mesto

Zaznamenanie výsledku pri nenaplnenom kvóre

Publikované: Autor/i: Mgr. Ladislav Briestenský

Keď sme dali hlasovať o návrhu uznesenia, nebolo dosť hlasov „za“. Mám v zápisnici uviesť pôvodný návrh, že „obecné zastupiteľstvo schvaľuje“, a za údaje o hlasovaní napíšem „návrh nebol prijatý“ alebo mám napísať, že „obecné zastupiteľstvo neschvaľuje...“? Bude mať toto uznesenie číslo? Bude sa uvádzať vo výpisoch uznesení? Dá sa nejako prehľadne vysvetliť, kedy treba koľko hlasov na schválenie uznesenia?
 

Venujme sa najprv celkovému prehľadu v právnej úprave hlasovacích kvór.

Prijímanie rozhodnutí obecného zastupiteľstva upravuje zákon o obecnom zriadení.

Zákon o obecnom zriadení - výňatok

§ 12

(7) Obecné zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Spôsobilé rokovať a uznášať sa je vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Na prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ak časť vety za bodkočiarkou, odsek 5, § 13 ods. 8, § 18a ods. 3 a 10, § 20a ods. 4 a § 20b ods. 5 alebo osobitný zákon neustanovuje inak; na prijatie nariadenia je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov.

Pokiaľ ide o uznesenia, zákon upravuje vo všeobecnosti kvórum nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ktoré bude platiť vo všetkých prípadoch okrem výnimiek upravených zákonom o obecnom zriadení alebo osobitným zákonom.

Poznámka: Tretiu vetu § 12 ods. 7 zákona o obecnom zriadení by bolo možné naformulovať aj pri dodržaní všetkých legislatívno-technických štandardov oveľa jednoduchšie: „Na prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak”. Výslovný výpočet prípadov, keď zákon o obecnom zriadení upravuje iné kvórum, je jednak neprehľadný a súčasne nepraktický – ak by bolo napríklad novelou zákona o obecnom zriadení doplnené ďalšie špecifické kvórum, bolo by nevyhnutné upravovať aj výpočet v § 12 ods. 7 zákona o obecnom zriadení.

Keďže úplný prehľad všetkých hlasovacích kvór by znamenal rozsah, ktorý by nebol primeraný odpovedi na položenú otázku, na ilustráciu bude účelné uviesť aspoň niekoľko príkladov kvóra, ktoré je odlišné od nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov:

  • nadpolovičná väčšina všetkých poslancov pri rozhodovaní o tom, či nastalo nesplnenie alebo porušenie povinnosti podľa Čl. 9 ods. 6 a ods. 9 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu,
  • trojpätinová väčšina všetkých poslancov je potrebná na schválenie nesúhlasu s navrhnutým kandidátom na riaditeľa školy podľa § 3 ods. 2 zákon č. 596/2003 Z. z., ďalej pri zastavení konania podľa Čl. 9 ods. 13 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ako aj pri schvaľovaní prevodu majetku z vlastníctva obce alebo nájmu majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa § 9a ods. 8 písm. e) a ods. 9 písm. c) zákona o majetku obcí.

Čiastkový záver:

Pre rýchlu orientáciu v tom, aké kvórum je potrebné použiť na prijatie konkrétneho uznesenia, platí:

  • buď zákon v danom konkrétnom prípade upravuje osobitné kvórum, ktoré má (ako osobitná právna úprava) prednosť a treba ho uplatniť,
  • alebo zákon potrebný podiel hlasov neupravuje a v tom prípade sa uplatní kvórum nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov z § 12 ods. 7 zákona o obecnom zriadení (toto kvórum možno tiež označiť ako „všeobecné”, pretože bude platiť vo všetkých prípadoch, keď nie je upravené osobitné kvórum a je to aj drvivá väčšina prípadov rozhodovania v praxi obecných zastupiteľstiev).

Na tomto poznatkovom základe môžeme prejsť ku konkrétnym položeným otázkam:

Zákon o obecnom zriadení upravuje pravidlo o schvaľovaní uznesení slovami: „Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas...”. Pozorným čítaním dôjdeme k jasnému záveru, že ak súhlas potrebného podielu hlasov poslancov nie je dosiahnutý, nie je splnená podmienka na prijatie uznesenia, a preto uznesenie nebolo prijaté. Je preto úplne bezpredmetné uvažovať o čísle (neexistujúceho) uznesenia alebo o tom, či sa bude uvádzať vo výpise uznesení.

Súčasne platí, že zápisnica je verejnou listinou o priebehu a výsledkoch rokovania obecného zastupiteľstva. Je preto možné jednoznačne odporučiť zaznamenanie sledu udalostí, ako v skutočnosti prebehli, čiže nasledovne:

  • na hlasovanie bol predložený návrh ... (s uvedením jeho znenia, ako bol naozaj predložený, tzn. napr. „Obecné zastupiteľstvo schvaľuje...”),
  • potom nasledovalo hlasovanie, takže uvedieme jeho výsledky, napríklad:

Výsledky hlasovania

Počet hlasov

Mená poslancov

ZA

2

AB, CD,

PROTI

1

EF

ZDRŽAL SA HLASOVANIA

6

GH, IJ, KL, MN, OP, RS

  • a uskutočnenému hlasovaniu zodpovedá konštatovanie výsledku: Uznesenie nebolo prijaté.

Čiastkový záver:

Záznam v zápisnici z rokovania obecného zastupiteľstva má pravdivo postupne zaznamenať všetky jednotlivé kroky rozhodovacieho procesu. V čase predloženia návrhu je známy iba návrh, tak ho treba uviesť presne v takej podobe, ako bol daný na hlasovanie. Hlasovanie, ktoré nasleduje, treba zaznamenať presne tak, ako prebehlo a výsledkom bude buď uznesenie (ak bol počet hlasov „za” dostatočný) alebo konštatovanie, že uznesenie nebolo prijaté.

Záver:

Pravidlá o podiele hlasov potrebnom na prijatie rozhodnutia treba aplikovať veľmi pozorne a dôsledne, pričom je potrebné dobre sa zorientovať v tom, v ktorom prípade sa použije aké kvórum. Pre zaznamenanie priebehu a výsledkov rokovania obecného zastupiteľstva v zápisnici je rozhodujúca požiadavka súladu so skutočnosťou. Je len prirodzené, že spomínané pravidlá by mali dokonale ovládať tí, ktorí vedú rokovanie, ale aj tí, ktorí plnia úlohy zapisovateľov.

Zdroj: publikácia Obecné zastupiteľstvo. Otázky a odpovede



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Minimálna mzda a jej dopady na mzdové veličiny v roku 2023 (2.časť) N

Publikované:

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za vykonanú prácu zaplatiť mzdu, odmenu alebo plat. Právo na mzdu za vykonanú prácu je jednou zo základných vlastností pracovnoprávnych vzťahov, ktorou je odplatnosť. Minimálna mzda sa na rok 2023 na základe dohody sociálnych partnerov zvyšuje zo súčasných 646 € na 700 €. Dňa 7. 12. 2022 bola schválená novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), z ktorej vyplýva, že výška príplatkov za vykonanú prácu už nebude stanovená pevnou sumou uvedenou v Zákonníku práce, ale ich minimálna výška sa určí príslušnou percentuálnou sadzbou z platnej minimálnej hodinovej mzdy, ktorá je ustanovená nariadením vlády SR. Novela Zákonníka práce nadobúda účinnosť 1. 6. 2023.

Minimálna mzda a jej dopady na mzdové veličiny v roku 2023 (1. časť) N

Publikované:

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za vykonanú prácu zaplatiť mzdu, odmenu alebo plat. Právo na mzdu za vykonanú prácu je jednou zo základných vlastností pracovnoprávnych vzťahov, ktorou je odplatnosť. Minimálna mzda sa na rok 2023 na základe dohody sociálnych partnerov zvyšuje zo súčasných 646 € na 700 €. Dňa 7. 12. 2022 bola schválená novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), z ktorej vyplýva, že výška príplatkov za vykonanú prácu už nebude stanovená pevnou sumou uvedenou v Zákonníku práce, ale ich minimálna výška sa určí príslušnou percentuálnou sadzbou z platnej minimálnej hodinovej mzdy, ktorá je ustanovená nariadením vlády SR. Novela Zákonníka práce nadobúda účinnosť 1. 6. 2023.

Financovanie originálnych školských kompetencií od 1. januára 2023 N

Publikované:

V príspevku upozorňujeme na novelu zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zákonom č. 394/2022 Z. z.

Vnútorné predpisy zamestnávateľa - dôležitý prameň pracovného práva (1. časť) N

Publikované:

V pracovnom práve, ktoré je ťažiskovo obsiahnuté v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), patrí vnútorným predpisom zamestnávateľa významné miesto. Poznáme viacero druhov vnútorných predpisov zamestnávateľa, medzi základné patria pracovný poriadok a vnútorné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“). Zamestnávateľ sa bez nich v rámci organizácie a riadenia práce, BOZP a ďalších aspektov spojených so vzťahmi so zamestnancami, v podstate nezaobíde.