Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Z praxe

Úmrtie zamestnanca z hľadiska pracovnoprávnych nárokov

Publikované: Autor/i: Mgr. Jana Sapáková, LL.M.Eur, vedúca advokátka, Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.

Zamestnávateľ sa musí po právnej stránke vysporiadať s úmrtím zamestnanca. Musí presne identifikovať nároky zamestnanca, prípadne nároky pozostalých a musí tiež vedieť identifikovať svoje nároky voči zamestnancovi. Podľa § 59 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. v z. n. p. (ďalej len „ZP“) pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca. Zamestnávateľ má povinnosť odhlásiť zamestnanca zo Sociálnej a zdravotnej poisťovne v zákonných lehotách a vysporiadať sa s nárokmi jednej aj druhej strany.

Nároky zamestnanca, resp. pozostalých

Zákonník práce poskytuje veľmi stručné ustanovenie, o ktoré sa môže zamestnávateľ a pozostalí zamestnanca oprieť. Týmto ustanovením je § 35 ZP.

Ustanovenie § 35 ods. 1 ZP upravuje, že „Ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet.“

Iba o peňažných nárokoch zamestnanca sa stanovuje, že nezanikajú. Pri všetkých nepeňažných nárokoch dochádza teda smrťou zamestnanca k ich automatickému zániku.

Aj pri peňažných nárokoch však bude dôležitá forma tohto nároku. Druhá veta vyššie uvedeného ustanovenia už ďalej podrobnejšie upravuje len mzdové nároky. Zákonník práce však mzdové nároky nedefinuje, definuje len v § 118 ods. 2 pojem mzda.

Mzdové nároky až do výšky 4-násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca prechádzajú priamo postupne na manžela, deti a rodičov, za podmienky, že žili so zamestnancom v spoločnej domácnosti v čase smrti. To, že tieto mzdové nároky priamo prechádzajú, znamená, že môžu byť vyplatené priamo na ich účet a nie na účet zamestnanca a že nebudú predmetom dedičského konania. V praxi to ale bude znamenať, že pokiaľ zamestnávateľ platí pravidelne mesačne zamestnancovi mzdu a nie je v omeškaní, tak mzdovým nárokom bude posledná nevyplatená mzda, resp. dve mzdy.

Príklad:

Zamestnanec zomrie 10. deň v mesiaci. Výplatný termín je 15. deň v mesiaci. Priamo manželovi /manželke bude vyplatená mzda za predchádzajúci mesiac a pomerná mzda za aktuálny mesiac.

Aktuálne neexistuje jednotný názor ohľadne náhrady mzdy za dovolenku. V zmysle § 118 ods. 2 ZP náhrada mzdy sa nepovažuje za mzdu. Rovnako je to s odstupným, cestovnými náhradami alebo náhradou za pracovnú pohotovosť. Tým, že pri týchto plneniach síce ide o peňažné nároky, ale nejde o mzdové nároky, tak neprechádzajú priamo na pozostalých. Tieto nároky zamestnávateľ uspokojí tým, že ich vyplatí na účet zamestnanca a spolu s ostatnými prostriedkami sa tieto stanú predmetom dedičského konania.   

Peňažné a nepeňažné nároky zamestnávateľa

Ustanovenie § 35 ods. 2 ZP sa venuje nárokom zamestnávateľa. Podľa tohto ustanovenia „Peňažné nároky zamestnávateľa zanikajú smrťou zamestnanca s výnimkou nárokov, o ktorých sa právoplatne rozhodlo alebo ktoré zamestnanec pred svojou smrťou písomne uznal čo do dôvodu aj sumy, a nárokov na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo stratou predmetov zverených zamestnancovi na písomné potvrdenie.“

Smrťou zanca končí pracovný pomer. Iné nepeňažné nároky však smrťou zamestnanca nezanikajú. Bude to napríklad nárok na vydanie pracovných pomôcok alebo prostriedkov, ak boli zamestnancovi pridelené. V praxi to bude napríklad vrátenie notebooku, kľúčov od priestorov, firemného vozidla, tankovacej karty. Pri všetkých týchto predmetoch ide o majetok zamestnávateľa a pozostalí zamestnanca sú povinní zamestnávateľovi tento majetok bezodkladne vrátiť.  amestnanca zostávajú zamestnávateľovi zachované len niektoré z jeho peňažných nárokov, ktoré sú vymenované v tomto ustanovení. O nepeňažných nárokoch zamestnávateľa toto ustanovenie nehovorí a v ich prípade bude treba posudzovať konkrétny charakter nároku. Napríklad nepeňažný nárok spočívajúci vo výkone práce automaticky zaniká, pretože smrťou zamestn

Peňažné nároky zamestnávateľa, ktoré nezanikajú, sú:

  • nároky, o ktorých sa právoplatne rozhodlo – znamená to, že zamestnávateľ disponuje právoplatným platobným rozkazom alebo rozsudkom na zaplatenie určitej sumy;
  • nároky, ktoré zamestnanec uznal;
  • nárok na náhradu úmyselne spôsobenej škody;
  • nárok na náhradu škody spôsobenú stratou zverených predmetov.

Uvedené peňažné nároky zamestnávateľ nie je oprávnený zraziť zrážkou z poslednej mzdy v prípade, ak neuzatvoril so zamestnancom dohodu o zrážke zo mzdy aplikovateľnú na danú konkrétnu situáciu. Tieto peňažné nároky si zamestnávateľ uplatní v dedičskom konaní.   

Problémom môžu byť poskytnuté preddavky. Je otázne, či sa dohoda o preddavku môže považovať za nárok, ktorý zamestnanec písomne uznal. Väčšinou dohody o poskytnutí preddavku na nevyhnutné výdavky nemajú formu uznania čo do dôvodu a výšky, a preto môže prísť k ich zánik

Dobrovoľné plnenie zamestnávateľa

Ak sa zamestnávateľ rozhodne finančne podporiť pozostalých, má v zásade tri možnosti.

  • Prvou možnosťou je, že vyplatí zomrelému zamestnancovi na účet sumu, ktorá nie je považovaná za mzdový nárok, ale ide o peňažný nárok. Táto suma sa stane predmetom dedičského konania. Treba však upozorniť na skutočnosť, že by malo ísť o taký peňažný nárok, ktorý zamestnancovi vznikol za jeho života, a teda za trvania pracovného pomeru.
  • Druhou možnosťou je vyplatenie sumy, ktorú možno považovať za mzdový nárok, napr. § 118 ods. 3 ZP, t. j. plnenie pri príležitosti pracovného alebo životného výročia, ak nie je poskytované zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Charakter mzdového nároku má aj  peňažné plnenie pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov (§ 118 ods. 4 ZP).
  • Treťou možnosťou je uzatvorenie darovacej zmluvy s pozostalými podľa predpisov občianskeho práva.

Zdroj: portál www.pracovnepravo.sk



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Úrazový príplatok pre COVID-19 N

Publikované:

Kto má nárok? Nárok na úrazový príplatok z dôvodu vzniku ochorenia COVID-19 majú: Zamestnanci, ktorí sú uznaní počas krízovej situácie za dočasne práceneschopných z dôvodu ochorenia COVID-19 a ktorým zamestnávateľ potvrdí, že ochorenie COVID-19 im vzniklo pri práci, kde je preukázateľný kontakt s týmto ochorením alebo s infekčným materiálom. Fyzická osoba (osoby uvedená v § 17 ods. 2 zákona pozri nižšie), ak je počas krízovej situácie uznaná za dočasne práceneschopnú z dôvodu ochorenia COVID-19, ktoré vzniklo pri výkone činnosti uvedenej v § 17 ods. 2 zákona, kde je preukázateľný kontakt s týmto ochorením alebo s infekčným materiálom ako súčasť tejto činnosti.