Logo ROPO

Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Rozšírené vyhľadávanie

Obec/Mesto

Panická úzkosť zamestnanca pri skončení pracovného pomeru

Publikované: Autor/i: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD.

Je zamestnávateľ povinný pri skončení pracovného pomeru poskytnúť zamestnancovi čas na rozmyslenie, či je zamestnanec ochotný pristúpiť k dohode o skončení pracovného pomeru? Je povinný zamestnávateľ pri plnení ponukovej povinnosti inej vhodnej práce alebo práce na kratší pracovný čas pred doručením výpovede poskytnúť zamestnancovi čas na rozmyslenie, či je zamestnanec ochotný pristúpiť na dohodu o zmene pracovnej zmluvy? Ak takýto primeraný čas na rozmyslenie zamestnávateľ neposkytne, je dohoda o skončení pracovného pomeru alebo výpoveď neplatná? Existuje výslovne zákonom predpísaná dĺžka času na rozmyslenie?

Je vhodné, aby zamestnávateľ poskytol zamestnancovi pri dohode o skončení pracovného pomeru alebo pri ponukovej povinnosti primeraný čas na rozmyslenie. Súdna prax pojednáva spravidla o dvoch hodinách. Odporúčame však zamestnávateľom, aby ponechali zamestnancom aspoň jeden deň na rozmyslenie. Zamestnanec má tak možnosť učiniť slobodné rozhodnutie, poradiť sa so svojimi príbuznými, ako i vyhľadať kvalifikovanú právnu pomoc. Zamestnávateľ tak eliminuje riziko argumentácie zamestnancov, že dohodu o skončení pracovného pomeru uzatvorili alebo, naopak, ponukovú povinnosť odmietli v stave tzv. panickej úzkosti zamestnanca vyvolanej neočakávanou situáciou. V pracovnoprávnej praxi je stav tzv. „panickej úzkosti“ častým dôvodom na dovolávanie sa neplatnosti právneho úkonu. Stavom panickej úzkosti sa zamestnanci čoraz častejšie snažia zneplatniť právne úkony, v dôsledku ktorých sa skončil ich pracovnoprávny vzťah aj na základe ich pričinenia (pristúpenie na dohodu o skončení). V súvislosti s výskytom stavu paniky, resp. akútneho stresu zamestnanci apelujú na potrebu poskytnutia „primeraného času na rozmyslenie“. Vo väčšine pracovnoprávnych sporov je základným argumentom to, že im tento primeraný čas na rozmyslenie poskytnutý nebol, v dôsledku čoho neboli schopní pod tlakom a v „šoku“ dostatočne racionálne vyhodnotiť pracovnoprávne okolnosti alebo ponuku zamestnávateľa.

Neposkytnutie času na rozmyslenie z dôvodu právnej istoty jednoznačne zamestnávateľom odporúčame. Samotná absencia času na rozmyslenie však sama o sebe nerobí právny úkon (dohoda, výpoveď) neplatným.

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Kategórie - Obec/Mesto

Rozbaliť všetky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov

Aktuálne články

Nárok svedka na trovy konania N

Publikované:

Postup zamestnanca v prípade porušovania bezpečnosti práce N

Publikované:

Pri výkone závislej práce môže dôjsť ku vzniku situácie, ktorá ohrozuje alebo spôsobí narušenie bezpečnosti práce. Pritom zamestnanec a aj zamestnávateľ by sa mali správať tak, aby svojím konaním predchádzali vzniku škôd na majetku alebo ujmy na živote alebo zdraví zamestnanca. Pokiaľ ale dôjde k porušovaniu bezpečnosti práce a zamestnanec má o tom vedomosť, upovedomí o tom vedúceho zamestnanca. Pritom rámcovým právnym predpisom, ktorý rieši uvedenú oblasť, ktorá súvisí aj s pracovnoprávnou zodpovednosťou, je zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), ale je to aj iná, osobitná právna úprava. Uvedené prípady postupu zamestnanca budú preto predmetom tohto článku.

Pracovná disciplína a skončenie pracovného pomeru N

Publikované:

Pracovná disciplína si vyžaduje plnenie jednotlivých právnych povinností zamestnanca, ktorých plnenie si vyžaduje právny poriadok, pracovná zmluva alebo vnútorné normatívne predpisy zamestnávateľa, ktoré sú u neho v platnosti. Pritom pojem „pracovná disciplína“ zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) neustanovuje, ustanovuje však jednotlivé rámcové právne povinnosti zamestnanca a vedúceho zamestnanca, ktoré musia byť bezvýhradne rešpektované. Pritom s porušením pracovnej disciplíny spája Zákonník práce možnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo jeho okamžitým skončením. Podstatné pritom je, či išlo o závažné alebo menej závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca v danom prípade. Jednotlivé obligatórne predpoklady pre skončenie pracovného pomeru zamestnanca pre porušenie pracovnej disciplíny budú preto predmetom tohto článku.