Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Z praxe

Oblasť hospodárenia verejnej správy v otázkach z praxe

Publikované: Autor/i: PhDr. Jozef Sýkora, MBA

Príspevok sa bližšie venuje zaujímavým otázkam z praxe dotýkajúcim sa osobitných predpisov a nakladania s verejnými prostriedkami. Odpovede reagujú na aktuálny právny stav s ohľadom na dodržanie zásad nakladania s verejnými prostriedkami s cieľom hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri manipulovaní s nimi.

Otázka č. 1:

Prosíme o radu pri vyúčtovaní poskytnutého preddavku zamestnancovi v súvislosti so zahraničnou pracovnou cestou, hlavneohľadom  použitia kurzov. Ako zúčtovať vyplatený preddavok kurzom, teda akým sme cudziu menu nakúpili a doplatok kurzom? Alebo celé vyúčtovanie prepočítať kurzom z príslušného dňa a doúčtovať kurzové rozdiely, ktoré  vzniknú?

V súlade s opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celkyv z. n. p. sa účtujú kurzové rozdiely ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu.

V prípade poskytnutého preddavku zamestnancovi organizácie v súvislosti s pracovnou cestou kurzové rozdiely nevznikajú. Organizácia (účtovná jednotka v ponímajú zákona o účtovníctve) v zmysle ustanovenia § 4 ods. 7 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) je povinná v prípade cenín a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, o nich účtovať v eurách, ako aj v príslušnej cudzej mene.

Organizácia príjem, ako aj úbytok z valutovej pokladnice účtuje na základe pokladničných dokladov. Ak v deň úbytku valút z pokladnice organizácie sú zamestnancovi poskytnuté finančné prostriedky v súvislosti so zahraničnou pracovnou cestou, organizácia o nich účtuje iba ako o úbytku a následne pri vyúčtovaní ako o prijatí preddavku od zamestnanca (v prípade riadneho vyúčtovania a preukázateľnosti výdavkov pracovnej cesty).

Kurzový rozdiel, tak ako je vyššie spomínané, neovplyvňuje účtovníctvo organizácie. Je potrebné spomenúť, že rovnako ako v prípade pokladnice organizácie vedenej v mene euro sa vykonáva inventarizácia pokladničnej hotovosti vo valutovej pokladnici v termínoch určených interným riadiacim aktom pri dodržaní ustanovenia § 29 ods. 3 zákona o účtovníctve.

Otázka č. 2:

Môže príspevková organizácia pri vyúčtovaní pracovnej cesty postupovať podľa uzatvorenej medzinárodnej zmluvy na realizáciu projektu, ak cestovné náhrady v nej sú stanovené odlišne od ustanovení zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“)?

Príspevková organizácia môže na základe medzinárodnej zmluvy, ak ide o zahraničnú pracovnú cestu, postupovať podľa podmienok uzatvorenej medzinárodnej zmluvy, ak takáto zmluva je v platnosti. Takého oprávnenie je definované ustanovením § 10a ods. 2 zákona o cestovných náhradách).

Porovnaním uzatvorenej medzinárodnej zmluvy s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vydaným na definovanie súm cestovných náhrad spojených so zahraničnou pracovnou cestou sú finančné čiastky v menovanom opatrení nižšie. Vyššie náhrady môže zamestnávateľ poskytnúť i pri refundovaní iných výdavkov spojených so zahraničnou pracovnou cestou, zároveň aj určením vyšších diét zamestnancovi.

Podľa ustanovenia § 10a ods. 2 zákona o cestovných náhradách zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu a po túto dobu mu patrí podľa medzinárodnej zmluvy náhrada v rovnakom alebo vo vyššom rozsahu a v rovnakej alebo vo vyššej výške ako podľa účinného opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, zamestnávateľ náhradu podľa zákona o cestovných náhradách neposkytne.

Treba upozorniť na situáciu, keby medzi príspevkovou organizáciou a zmluvnou stranou nebola uzatvorená medzinárodná zmluva alebo jej platnosť by bola obmedzená časom. V takom prípade príspevková organizácia (okrem príspevkovej organizácie, ktorej objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší ako príspevok zriaďovateľa) nemôže poskytovať vyššie náhrady, ako stanovuje zákon o cestovných náhradách.

Takýmto poskytnutím by okrem porušenia ustanovenia § 9 zákona o cestovných náhradách nebola nedodržaná podmienka hospodárnosti a efektívnosti a bola by porušená finančná disciplína podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v z. n. p.

Otázka č. 3:

Zamestnávateľ poskytol zamestnancom nepeňažný príjem zo sociálneho fondu – vstupenku do aquaparku. Podlieha tento príjem dani z príjmov a platia sa z neho odvody  na zdravotné a sociálne poistenie?

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. zakotvil povinnosť úhrad preddavkov dane z príjmov z nepeňažného príjmu, a to v zmysle ustanovenia § 5 ods. 3 písm. d).  Podľa cit. ustanovenia je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane, predmetom dane z príjmov.

Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnávateľom sa viaže na výkon závislej práce vo vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi. Okrem normatívneho právneho aktu ustanovuje aj zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. v ustanovení   § 3 ods. 1 písm. a), že zárobkovou činnosťou, ktorá podlieha plateniu sociálneho poistenia z nepeňažného príjmu v závislom pomere zamestnanca a zamestnávateľa, je i príjem dosahovaný z prostriedkov sociálneho fondu. Rovnaká definícia je  aj v prípade zdravotného poistenia, a teda príjem (peňažného alebo nepeňažného charakteru) zakladá povinnosť platenia odvodov do poisťovní, ako aj platenie preddavkov na daň z príjmov.

Otázka č. 4:

Rozpočtová organizácia v určitom období obstarala projektovú dokumentáciu ku plánovanej rekonštrukcii nehnuteľnosti, ktorú má vo svojej správe. Výdavky na obstaranie sa zaúčtovali na účet 042. Rekonštrukcia z rozpočtových dôvodov nebola realizovaná. Nie je isté, či niekedy v budúcnosti bude realizovaná. Existuje možnosť navýšiť hodnotu majetku o projekt?

Rozpočtová organizácia ako subjekt verejnej správy postupuje pri účtovaní skutočností v zmysle normatívneho aktu–Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č.  MF/16786/2007-31 v znení neskorších predpisov (ďalej len „Opatrenie MF SR“). V zmysle ustanovenia § 27 ods. 1 opatrenia MF SR sa na účte 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku účtuje obstaraný dlhodobý nehmotný majetok do času jeho uvedenia do používania vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním.

Musí byť teda splnená podmienka realizácie nákladov súvisiacich v čase obstarania majetku (napríklad v čase prechodu majetku do správy). V prípade, ak náklad (projektová dokumentácia) nie je realizovaný v čase obstarania nehnuteľného majetku (nehnuteľnosti), nie je možné evidovať projektovú dokumentáciu ako náklad súvisiaci s obstaraním a tým zvýšiť hodnotu majetku. Opatrenie MF SR teda zakladá právo na evidovanie len v prípade, ak náklady súvisia s obstaraním nehmotného dlhodobého majetku, rovnako aj hmotného majetku.

Otázka č. 5:

Musí sa aj inventarizácia majetku, záväzkov a ich rozdielov za rok 2020  overiť základnou finančnou kontrolou?

Inventarizácia majetku, záväzkov a ich rozdielov nepredstavuje finančnú operáciu, a tak sa základnou finančnou kontrolou v zmysle zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. neoverí. Treba dodať, že základnou finančnou kontrolou sa overí iba inventarizačný rozdiel, t. j. optimálne na internom doklade o účtovaní o inventarizačnom rozdiele (prebytku alebo manku).

Otázka č. 6:

Môže obec alebo mesto poskytnúť dotáciu z rozpočtu fyzickej osobe – nepodnikateľovi, ak má použitie dotácie verejnoprospešný zámer v tomto roku?

Odpoveď:

Obec v postavení subjektu verejnej správy má právo poskytovať z rozpočtu obce dotácie. Dotácie sú chápané ako finančné transfery, ktoré sa poskytujú z verejných zdrojov. Túto právomoc poskytovania finančných transferov upravuje a zakotvuje normatívny právny akt – zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 583/2004 Z. z.).

V ustanovení § 7 ods. 4 zákon č. 583/2004 Z. z. ustanovuje, že obec môže subjektu (mimo svojich založených organizácií, kde zákon povoľuje poskytovanie transferov v ustanovení § 7 ods. 2 zákona) poskytovať dotácie za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením obce len na podporu všeobecne prospešných služieb, všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov, na podporu podnikania a zamestnanosti. Mestské časti Bratislavy a Košíc môžu poskytnúť dotácie na celom území mesta.

Je potrebné spomenúť, že obec môže poskytnúť dotáciu nielen subjektom, ktoré majú sídlo (v prípade právnických osôb, nadácií, občianskych združení a podobne) alebo bydlisko (trvalý či prechodný pobyt fyzickej osoby). Zákon povoľuje, aby dotácie mohli prijímať i subjekty a občania, ktorí nemajú pobyt alebo sídlo v danej obci. ale musia spĺňať podmienku výkonu všeobecne prospešnej akcie alebo služieb pre občanov danej obce. Obec v prípade žiadosti o dotáciu od subjektu (napríklad základnej organizácie spoločenských organizácií alebo združenia organizácií, či občianskeho združenia a podobne) má právo poskytnúť dotáciu, ak ide o účel, ktorý definuje ustanovenie § 7 ods. 4 zákona č. 583/2004 Z. z. Obec má právo vyžadovať splnenie interných podmienok (najmä z oblasti žiadosti o dotáciu, dokladov a písomností alebo preukázania použitia prostriedkov) zapracovaných v internom akte či vo všeobecne záväznom nariadení obce.

V prípade kultúrno-spoločenskej akcie alebo zámeru treba preukázať účel, ktorý má znaky verejnoprospešnej akcie alebo všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov. Dotáciu obec poskytne po splnení zákonných podmienok a interných podmienok, ktoré sú zamerané na hospodárne, účelové a efektívne konania pri nakladaní a disponovaní s verejnými prostriedkami obcou, ako aj subjektom (v postavení žiadateľa).

Obec nemá právo na poskytnutie dotácie na celoročnú činnosť, len ak je tento zámer zapracovaný v rozpočte obce a prostriedky budú riadne vyúčtované do konca kalendárneho roka. Obec má povinnosť v rozpočte obce na príslušný rozpočtový rok rozpočtovať prostriedky na konkrétnu akciu, úlohu alebo účel použitia prostriedkov.

V zmysle zákona č. 583/2004 Z. z. nemožno poskytnúť dotáciu z rozpočtu obce fyzickej osobe – nepodnikateľovi. Obci táto právomoc transferovania prostriedkov nevyplýva ani  podľa iného normatívneho právneho aktu – zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších zmien a dodatkov. Podľa zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie právnickým osobám, ktorých zakladateľom je obec, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja územia obce.

V zmysle menovaného právneho aktu si obec nemôže vo svojom internom právnom akte zadefinovať možnosť poskytnutia dotácie nad rámec zákona ani po predložení dokladu o bezúhonnosti, dokladu o výkone špecializovaných činností či dosiahnutí najmenej 18 roku veku. Chcel by som takisto upozorniť, že v prípade poskytnutia dotácie fyzickej osobe – nepodnikateľovi poruší obec finančnú disciplínu v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 písm. k) a n) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Otázka č. 7:

Má obec tiež oprávnenie poskytovať transfer centru voľného času zriadenému iným subjektom?

Obec môže poskytnúť dotáciu (pozn.: teda nenazývanú finančnú účelovú pomoc ako transfer) priamo centru voľného času, ak

-        je jej riadnym žiadateľom ako právnická osoba a 

-        je zaručené, že dotácia je adresovaná na konkrétnu akciu s podporou všeobecne prospešných záujmov.

Taktiež môže fyzická osoba, respektíve právnická osoba po splnení podmienky samostatnej zárobkovej činnosti (pozn.: bude riadne figurovať ako fyzická osoba – podnikateľ) využiť zákonné oprávnenie inštitútu dotácií z rozpočtu obce. Je potrebné upozorniť, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zabezpečuje spravidla presun verejných financií každej obci a každému mestu na podporu voľnočasových aktivít v obci pre deti s trvalým pobytom v obci do pätnásteho roku veku dieťaťa, a to aj v prípade, ak dieťa navštevuje centrum voľného času v inej obci. Interná smernica k procesu preverovania žiadostí, poskytovania dotácií alebo k vyúčtovaniu nie je povinná. Povinné je mať v samospráve iba spracované podrobnosti o poskytovaní verejných prostriedkoch z rozpočtu subjektu územnej samosprávy – vo všeobecne záväznom nariadení obce.



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Obec/mesto ako správca fanúšikovskej stránky na Facebooku N

Publikované:

Mnoho obcí a miest, ale aj školy, príspevkové a rozpočtové organizácie majú svoje účty na Facebooku s cieľom upozorniť na služby obecnej samosprávy či na aktivity konané v obci/meste. Facebook patrí medzi najväčšie a najúspešnejšie sociálne siete, preto sa z neho stal nielen komunikačný nástroj týchto subjektov smerom k verejnosti, ale aj marketingový nástroj.

Výber medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom zamestnanca v skúšobnej dobe N

Publikované:

Môže zamestnávateľ odložiť výber medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom až na čas po skončení skúšobnej doby zamestnanca?

Zvýšená výmera dovolenky zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa N

Publikované:

Zákonom č. 380/2019 Z. z. bol s účinnosťou od 1. 1. 2020 novelizovaný § 103 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). V predmetnom ustanovení bola upravená výmera dovolenky zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa. Tá je aktuálne v rozsahu najmenej päť týždňov

Oblasť hospodárenia verejnej správy v otázkach z praxe N

Publikované:

Príspevok sa bližšie venuje zaujímavým otázkam z praxe dotýkajúcim sa osobitných predpisov a nakladania s verejnými prostriedkami. Odpovede reagujú na aktuálny právny stav s ohľadom na dodržanie zásad nakladania s verejnými prostriedkami s cieľom hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri manipulovaní s nimi.

Základná finančná kontrola v rámci obehu dokladov N

Publikované:

Príspevok sa zaoberá praktickými otázkami z oblasti obehu účtovných dokladov v rámci overovania finančných operácií a ich častí základnou finančnou kontrolou. Odpovede na predmetné otázky sú vypracované v zmysle aktuálneho zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých  zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o finančnej kontrole a audite). Otázky sa venujú najmä náležitostiam základnej finančnej kontroly, obehu dokladov i správnosti overovania finančných operácií alebo ich častí.