Jedenásta časť
Osobitné ustanovenia v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu
§ 250b
(1) V čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní platia ustanovenia prvej časti až desiatej časti s odchýlkami uvedenými v odsekoch 2 až 7.
(2) Počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa osobitného predpisu
a) zamestnávateľ je oprávnený nariadiť výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje,
b) zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.
(3) Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný zamestnancovi oznámiť najmenej dva dni vopred, ak sa so zamestnancom nedohodne na kratšej dobe, a s platnosťou najmenej na týždeň.
(4) Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej sedem dní vopred, a ak ide o nevyčerpanú dovolenku podľa § 113 ods. 2, najmenej dva dni vopred. Toto obdobie môže byť skrátené so súhlasom zamestnanca.
(5) Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci aj počas jeho dôležitej osobnej prekážky v práci, ktorou je karanténne opatrenie alebo izolácia; za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zamestnanec, ktorý má dôležitú osobnú prekážku v práci z dôvodu karanténneho opatrenia, izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, sa na účely § 64 posudzuje ako zamestnanec, ktorý je uznaný dočasne za práceneschopného. Zamestnanec, ktorý sa vráti do práce po skončení izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, sa na účely § 157 ods. 3 posudzuje ako zamestnanec, ktorý sa vráti do práce po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
(6) Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo sčasti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy; ustanovenie § 142 ods. 4 tým nie je dotknuté.
(7) Ustanovenie odseku 6 sa nevzťahuje na zamestnancov subjektov hospodárskej mobilizácie, v ktorých bola uložená pracovná povinnosť.
Výklad k ustanoveniu § 250b Zákonníka práce
Osobitnosť právnej úpravy a jej prednosť pred ustanoveniami ostatných častí Zákonníka práce
Novelou č. 66/2020 Z. z. sa v reakcii na šírenie ochorenia COVID-19 a vyhlásenie mimoriadnej situácie a núdzovej situácie (sčasti) vložila osobitná časť ZP – ide o novú, jedenástu časť ZP. Vzhľadom na to, že ZP neobsahuje osobitné ustanovenia pre prípad krízy (niektoré ustanovenia sú v osobitných predpisoch, napr. ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov), nešlo sa cestou prechodného ustanovenia, ale vytvorenia osobitnej časti, ktorú bude možné aktivovať aj v budúcnosti. Možno predpokladať, že situácia, ktorá nastala v roku 2020, podnieti zákonotvorcov aj zákonodarcov a sociálnych partnerov zamyslieť sa nad opatreniami, ktoré bude možné v prípade krízy automaticky aktivovať (bez potreby urýchlenej novelizácie ZP).
Nová časť ZP upravuje niektoré pravidlá, ktoré majú prednosť pred pravidlami ostatných častí ZP (t. j. prvá až desiata časť), a to:
- v prípade, ak je vyhlásená mimoriadna situácia podľa zákona č. 42/1994Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva alebo
- ak je vyhlásený núdzový stav, výnimočný stav podľa ústavného zákona č. 227/2002Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
Nová časť ZP ustanovuje, resp. dopĺňa aj niektoré nové pravidlá, ktoré ešte ZP nemá (napr. izolácia ako dôležitá osobná prekážka v práci, zákaz výpovede zamestnancovi na OČR).
Vzhľadom na dôsledky, aké bude mať táto situácia na svet práce aj po skončení krízového stavu, upravuje sa aj ponechanie týchto pravidiel (z povahy veci len niektorých z nich, napr. opatrenia na uzatvorenie prevádzok môžu byť odvolané, a teda môže odpadnúť potreba práce z domu) aj dva mesiace po skončení mimoriadnej situácie, núdzového stavu, výnimočného stavu (napr. osoba ešte bude v karanténe alebo bude sa rozhodovať o nábehu výroby a organizovať pracovný čas, určovať dovolenka).
Nová právna úprava platí odo dňa nadobudnutia účinnosti novely ZP (neplatí teda spätne), t. j. od 4. 4. 2020.
Novelou ZP sa nemenia celé inštitúty pracovného času, dovolenky, prekážok v práci, ale len vybrané časti. Napr. znenie § 250b ods. 3 ZP sa týka len § 90 ods. 9 ZP, znenie § 250b ods. 4 ZP sa týka len posledných dvoch viet § 111 ods. 5 ZP, znenie § 250b ods. 6 ZP sčasti zasahuje do § 142 ods. 3 ZP (sčasti aj ods. 1).
Práca z domácnosti
V ods. 2 sa upravuje práca z domácnosti ako možnosť zamestnávateľa prikázať zamestnancovi prácu z domácnosti (t. j. vlastne obrátene „zakázať“ mu prítomnosť na pracovisku) a možnosť zamestnanca pracovať z domácnosti (t. j. právo nebyť na pôvodnom pracovisku).
Novela ZP reaguje na dve skutočnosti:
- Množiace sa požiadavky zamestnancov, aby v čase krízy (v tomto prípade ide šírenie ochorenia COVID-19 v roku 2020) nemuseli do práce dochádzať [napr. obavy z nákazy cestou verejnými dopravnými prostriedkami (vlak, autobus), prípadne je to obava spoluzamestnancov z prítomnosti osoby, ktorá využíva verejnú dopravu, na pracovisku] a nemuseli vykonávať prácu v prostredí s vyššou koncentráciou osôb (osobitne priestory open space v administratívnych budovách), ak to nie je nevyhnutné. Tejto požiadavke možno vyhovieť len sčasti, pretože mnohé činnosti nie je možné vykonávať doma (napr. priemyselná výroba, doprava tovaru). Tam, kde možno vykonávať prácu z domu, nie je v čase krízy dôvod, aby zamestnávateľ odopieral takýto výkon práce z domu (osobitne, ak opatrenia vlády SR a Ústredného krízového štábu smerovali k zníženiu koncentrácie osôb na jednom mieste, k pravidlu sociálneho sa dištancovania a udržiavania primeraného odstupu osôb od seba a pod.).
- Požiadavky zamestnávateľov, aby do svojich priestorov „nemuseli“ vpúšťať zamestnancov, u ktorých je určité riziko, že nakazia iné osoby, ak takýto zamestnanec odmieta vykonávať prácu z domu – osobitne sa to prejavovalo v čase začiatku krízy, keď nebolo jasné, ako pristupovať k osobám, ktoré nie sú v karanténe, nemali ochorenie, ale u ktorých bolo riziko prenosu ochorenia (napr. zatvorená škôlka, pretože sa v nej vyskytlo ochorenie – dieťa zamestnanca nemalo ochorenie, malo však karanténne opatrenie, ale rodič dieťaťa ho výslovne nemal určené, alebo napr. manželka vodiča kamióna, ktorý pracuje v doprave a cezhranične vozí tovar, pričom on má z karantény výnimku a pod.).
Opatrenie v ods. 2 sa použije len v zúženom rozsahu, a to za podmienky „počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa osobitného predpisu“. To znamená, že ak takéto opatrenie už bude odvolané celkom alebo sčasti, u zamestnávateľov, na ktorých sa opatrenie už nebude vzťahovať, sa neuplatní § 250b ods. 2 ZP.
V § 250b ods. 2 ZP sa použilo spojenie „práca z domácnosti“. Už v procese prípravy bola položená otázka, prečo nemá ísť o domácku prácu, a teda neaplikovať § 52 ZP, resp. neurobiť zmenu vo vzťahu k tomuto ustanoveniu. Práca z domu/domácnosti a domácka práca nie je to isté, hoci v princípe by sa právna úprava dala sčasti zjednotiť. V prípade práce z domácnosti je dôležité, že miesto výkonu práce je „domácnosť zamestnanca“, t. j. opačne povedané, nie je to obvyklé pracovisko zamestnanca (v tomto kontexte spravidla prevádzka zamestnávateľa, napr. v administratívnej budove – v open space). Na účely § 250b
