Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Z praxe

Je COVID-19 pracovným úrazom alebo iným ochorením súvisiacim s prácou?

Publikované: Autor/i: Národný inšpektorát práce

Na niektoré inšpektoráty práce boli doručené záznamy o pracovnom úraze zamestnancov, ktorí sa pri práci nakazili ochorením COVID-19. Orgány inšpekcie práce odpovedali tiež na otázky, či v prípade týchto zamestnancov ide o ochorenie súvisiace s prácou a či je zamestnávateľ povinný splniť si povinnosti vyplývajúce z § 17 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na vyššie uvedené dáva Národný inšpektorát práce nasledovné stanovisko:

Poškodenie zdravia spôsobené expozíciou zamestnancov koronavírusu (vírus SARS-CoV-2) nespĺňa podmienky definície pracovného úrazu uvedené v § 195 ods. 2 Zákonníka práce. V zmysle Zákonníka práce sa za pracovný úraz považuje poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Ochorenie zamestnanca na COVID-19 nie je pracovným úrazom.

V prípade, že ide o zamestnancov, ktorý prichádzajú do kontaktu s osobami s ochorením na COVID-19 pri vykonávaní svojej práce (tzv. pracovníci v prvej línii), po ich ochorení na COVID-19, môže byť im priznaná choroba z povolania. Títo zamestnanci sú vystavení pôsobeniu biologického faktora pri vykonávaní svojej práce.

V zmysle vyjadrenia prof. MUDr. Ľubomír Legátha PhD prednostu kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach diagnostikovaný COVID-19 je považovaný za chorobu z povolania na základe pracovnej anamnézy a po zhodnotení epidemiologickej situácie. (t. j. vylúčení mimopracovnej expozície).

Z dôvodu pandémie bol zmenený zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon“).

Podľa § 293fea zákona

(1)       Fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 zákona má nárok na úrazový príplatok, ak je počas krízovej situácie uznaná za dočasne práceneschopnú z dôvodu ochorenia COVID-19, ktoré vzniklo pri výkone činnosti uvedenej v § 17 ods. 2, kde je preukázateľný kontakt s týmto ochorením alebo s infekčným materiálom ako súčasť tejto činnosti.

(2)       Na účely nároku na úrazový príplatok sa podmienka uznania choroby z povolania považuje za splnenú, ak

  1. a) zamestnávateľ zamestnanca uznaného počas krízovej situácie za dočasne práceneschopného z dôvodu ochorenia COVID-19 potvrdí, že ochorenie COVID-19 vzniklo tomuto zamestnancovi pri práci, kde je preukázateľný kontakt s týmto ochorením alebo s infekčným materiálom ako súčasť plnenia pracovných úloh alebo pracovných činností,
  2. b) právnická osoba, pre ktorú fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 zákona uznaná počas krízovej situácie za dočasne práceneschopnú z dôvodu ochorenia COVID-19 vykonávala činnosť, potvrdí, že ochorenie COVID-19 vzniklo tejto fyzickej osobe pri činnosti uvedenej v § 17 ods. 2 zákona, kde je preukázateľný kontakt s týmto ochorením alebo s infekčným materiálom ako súčasť plnenia tejto činnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je potrebné zamestnancov s ochorením na COVID-19 nahlasovať na inšpektoráty práce.

Bližšie informácie môžete získať na webovom sídle Sociálnej poisťovne www.socpoist.sk (napr.: https://www.socpoist.sk/urazovy-priplatok-pre-covid-19/69113s.



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Lekárske vyšetrenia počas home office N

Publikované:

Pandémia COVID-19 priniesla do pracovnoprávnych vzťahov nový fenomén, ktorým je práca z domu, tzv. home office. Počas home office má zamestnanec určitý „voľnejšie“, respektíve samostatnejšie organizovateľný časový rámec. Zamestnávateľom sú spravidla určené iba základné časové mantinely výkonu práce. Kvôli benefitu voľnosti počas home office zamestnávatelia očakávajú od zamestnancov, že svoje nevyhnutné súkromné záležitosti absolvujú vo voľnom čase a nebudú nútení čerpať prekážky v práci v rozsahu, ako by ich čerpali pri prezenčnom výkone práce na pracovisku. Modelovým príkladom v tomto príspevku je najčastejšia prekážka v práci zamestnanca z dôvodu jeho lekárskeho vyšetrenia. Príspevok odpovedá na častú otázku, či môže zamestnanec absolvovať lekárske vyšetrenie ako prekážku v práci počas hodín, kedy má pracovať na home office dištančne, alebo, naopak, má lekárske vyšetrenia absolvovať vo svojom „voľnom čase“?

Právne úkony ako finančné operácie v územnej samospráve N

Publikované:

Témou príspevku je frekventovaná oblasť finančných operácií v územnej samospráve – právne úkony. Predmetné úkony sa spájajú najmä so zmluvným zabezpečením tovarov a služieb, poskytovaním verejných prostriedkov, personálnou agendou alebo agendou miestnych daní, či rozhodovacou právomocou obcí. Príspevok bližšie rozoberá charakteristiku právnych úkonov pre výkon základnej finančnej kontroly a objasňuje frekventované časti finančných operácií.

Správnosť zverejňovania samosprávnych zmluvných zabezpečení N

Publikované:

Príspevok sa venuje zverejňovaniu zmluvných zabezpečení (zmlúv, dodatkov a dohôd) v sektore územnej samosprávy vzhľadom na pravidlá a podmienky transparentného konania voči verejnosti v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v z. n. p. (ďalej len „zákon o slobode informácií“). Čitateľovi je prezentovaných celkom pätnásť spracovaných odpovedí na časté otázky zamestnancov samosprávy z posledných mesiacov.

Výkon funkcie hlavného kontrolóra v obci N

Publikované:

Téma práv, kompetencií a povinností hlavného kontrolóra obce je často diskutovanou témou, a to najmä vzhľadom na novelizovaný zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“). Bližšie sa venujeme najmä praktickému pohľadu na situácie, ktoré sa môžu spájať s výkonom funkcie hlavného kontrolóra obce ako riadneho zamestnanca v pracovnom pomere k obci (ostatného vedúceho zamestnanca). Venovať sa budeme výkonu podnikateľskej činnosti hlavného kontrolóra obce, kompetencii výkonu kontroly za účasti poslancov obecného zastupiteľstva, výstupom z kontroly, ako aj prešetrovaniu oznámenia o protispoločenskej činnosti a pod.

Právna ochrana je len taká dobrá ako technológia eKarantény N

Publikované:

V roku 2020 bola za účelom efektívneho boja proti pandémií ochorenia COVID-19 použitá aplikácia s názvom eKaranténa. Jej prevádzkovateľom bol Úrad verejného zdravotníctva SR. Aplikáciu malo na starosti Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ) prostredníctvom Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). Smart karanténa mala umožniť ľuďom vyhnúť sa štátnej karanténe. U ľudí si pozitívne renomé nezískala, ako po úvodných organizačných problémoch sprevádzajúcich jej spustenie, i po následných technickým problémoch. Pravdou je, že bola vnímaná negatívne ešte pred samotným spustením z dôvodu pomalého nástupu a vyvstávajúcich otázok ochrany ľudských práv a slobôd a ochrany osobných údajov. Novelou (1) sa v skrátenom legislatívnom konaní vložila do zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Zákon) normatívna časť upravujúca podmienky použitia mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie a mobilnej aplikácie na monitorovanie kontaktov s inými zariadeniami.