Logo ROPO

Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Rozšírené vyhľadávanie

Obec/Mesto

Minimálna mzda a jej dopady na mzdové veličiny v roku 2023 - Minimálne mesačné mzdové nároky (3. časť)

Publikované: Autor/i: Ing. Iveta Matlovičová

Suma minimálneho mzdového nároku zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou pre príslušný stupeň sa počnúc rokom 2022 určuje podľa § 120 ods. 4 Zákonníka práce ako súčet rozdielu medzi sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok (v roku 2023 ide o sumu 700 €) a sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 (580 €) a súčinu sumy mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 (580 €) a koeficientu minimálnej mzdy. Z uvedeného vyplýva, že každoročný nárast minimálnych mzdových nárokov je naviazaný na medziročnú zmenu mesačnej minimálnej mzdy; základňou je suma mesačnej minimálnej mzdy pre rok 2020, t. j. suma 580 €.

Príklad č. 7: Na pracovisku je ustanovený pracovný čas 40 hodín týždenne. U zamestnávateľa pracujú zamestnanci, ktorí majú pracovný čas rozvrhnutý rovnomerne, ale aj nerovnomerne. Ak odpracujú v príslušnom kalendárnom mesiaci všetky pracovné dni, majú nárok na mzdu najmenej 700 €?

Ustanovený týždenný pracovný čas je pracovný čas, ktorý zamestnávateľ ustanoví pre všetkých svojich zamestnancov alebo jednotlivé organizačné zložky v rámci zákonného týždenného pracovného času. Tento ustanovený pracovný čas môže zamestnávateľ rozvrhnúť podľa povahy práce alebo podľa podmienok prevádzky rovnomerne alebo nerovnomerne. Po rozvrhnutí pracovného času vzniká určený týždenný pracovný čas, t. j. pracovný čas, ktorý má zamestnanec povinnosť v príslušnom pracovnom týždni odpracovať podľa svojho zmenového harmonogramu. Ak zamestnanci v príslušnom mesiaci odpracujú všetky pracovné dni, ktoré mali podľa svojho zmenového harmonogramu odpracovať, majú nárok na mzdu najmenej vo výške platnej minimálnej mzdy, t. j. 700 €. Forma rozvrhnutia pracovného času na uvedené nemá vplyv.

***

Minimálna mesačná mzda vo výške 700 € sa zamestnancovi zníži a zaokrúhli na najbližších desať eurocentov v nasledovných prípadoch:

●   ak zamestnanec v príslušnom mesiaci neodpracuje všetky pracovné hodiny, ktoré mu vyplývajú z mesačného fondu pracovného času alebo z rozvrhu pracovných zmien (poznámka: ak má zamestnanec nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas, počet pracovných hodín v danom mesiaci nemusí zodpovedať fondu pracovného času za príslušný kalendárny mesiac) alebo

●   ak má zamestnanec v pracovnej zmluve v súlade s § 49 Zákonníka práce dohodnutý kratší pracovný čas ako je ustanovený týždenný pracovný čas na pracovisku alebo

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Kategórie - Obec/Mesto

Rozbaliť všetky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov

Aktuálne články

Nároky zamestnanca z neplatne skončeného pracovného pomeru (2. časť) N

Publikované:

Skončenie pracovného pomeru so zamestnancom je bežnou súčasťou pracovného procesu u každého zamestnávateľa. Pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže byť ukončený dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo aj skončením v skúšobnej dobe. Rozlišujeme medzi skončením pracovného pomeru zo strany zamestnanca a skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Nároky zamestnanca z neplatne skončeného pracovného pomeru (1. časť) N

Publikované:

Skončenie pracovného pomeru so zamestnancom je bežnou súčasťou pracovného procesu u každého zamestnávateľa. Pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže byť ukončený dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo aj skončením v skúšobnej dobe. Rozlišujeme medzi skončením pracovného pomeru zo strany zamestnanca a skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Materská dovolenka, otcovská dovolenka a rodičovská dovolenka (2. časť) N

Publikované:

Materská dovolenka, otcovská dovolenka a rodičovská dovolenka patria medzi dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca. Ide o ospravedlnené pracovné voľno, v rámci ktorého nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ale hmotné zabezpečenie poskytované v zmysle osobitných predpisov, ktorými sú zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) alebo zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v z. n. p. (ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku“).

Novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva N

Publikované:

Zákon vyšiel v Zbierke zákonov pod č. 170/2023 Z. z. v čiastke 62

Transakcie vykonávané obcou a predmet dane z pridanej hodnoty (2. časť) N

Publikované:

Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, sa nepovažujú za zdaniteľné osoby, keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti, a to ani v prípade, ak prijímajú v súvislosti s touto činnosťou platby, s výnimkou, ak táto činnosť výrazne narušuje alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž, alebo ak vykonávajú činnosti uvedené v prílohe č. 8 zákona o DPH a tieto činnosti nevykonávajú v zanedbateľnom rozsahu.