Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Princíp súkromného subjektu
Dátum: Rubrika: Poznatky z praxe
Orgány verejnej moci, medzi ktoré patria aj obce, sú povinné pred uskutočnením akéhokoľvek právneho konania (uzavretie zmluvy, nákup tovaru, predaj svojho majetku a pod.) posúdiť, či za vynaložené peniaze, prípadne poskytnutú hodnotu (obstaranú za verejné peniaze) dostanú v danej transakcii adekvátnu protihodnotu. Tomuto princípu hovoríme všeobecne princíp „hodnoty za peniaze“.
V opačnom prípade vždy hrozí riziko nedovolenej štátnej pomoci, pokiaľ by pre finančne alebo obchodne nevyvážený vzťah získal iný podnik neadekvátnu výhodu oproti štandardným podmienkam porovnateľnej transakcie. Dodržaním uvedenej zásady je eliminované nielen riziko štátnej pomoci, ale zároveň ide o jeden z atribútov posúdenia toho, či oprávnené osoby konali so starostlivosťou riadneho hospodára.
Všeobecne o štátnej pomoci
Transakcie urobené orgánmi verejnej moci s použitím verejných prostriedkov predstavujú štátnu pomoc tak, ako je definovaná v článku 107 Zmluvy o fungovaní Európskej únie len vtedy, keď sú zároveň splnené všetky štyri definičné znaky štátnej pomoci - prevod verejných prostriedkov, selektívna výhoda podniku, narušenie súťaže a ovplyvnenie vnútorného únijového obchodu.
(Pozn.: O štátnu pomoc nepôjde ani v prípade tzv. opatrení lokálnej povahy, pri ktorých nedochádza k ovplyvneniu obchodu medzi členskými štátmi. Príkladmi môžu byť plavárne a iné voľnočasové zariadenia určené predovšetkým pre miestnu spádovú oblasť, múzeá alebo iná kultúrna infraštruktúra, ktorá pravdepodobne nepriláka návštevníkov z iných členských štátov. Štátnu pomoc nezakladá ani financovanie projektov priamo agentúrami alebo inštitúciami Európskej únie, o týchto opatreniach rozhodujú totiž priamo tieto inštitúcie. Nejde o ňu ani v prípade, ak dochádza na základe určitého predpisu k finančnému prerozdeleniu z jedného súkromného subjektu na druhý subjekt bez účasti štátu.)
Z toho vyplýva, že aj v prípade, keď verejný orgán poskytne verejné prostriedky selektívne vybranému podniku alebo podnikom a táto transakcia navyše zasahuje do hospodárskej súťaže a vnútorného únijového obchodu, o štátnu pomoc stále nepôjde, ak takémuto podniku
nebude poskytnutá výhoda
, ktorú za bežných trhových podmienok nemohol získať. Takáto výhoda nie je poskytnutá v prípade, pokiaľ sa
verejný orgán zachová v súlade s princípom tržného/súkromného investora
a transakciu s podnikom urobí trhovo - teda rovnako a za rovnakých podmienok, akoby ju uskutočnil porovnateľný súkromný investor, ktorý sleduje výhradne ekonomické záujmy, hlavne kritérium zisku. V takomto prípade teda nejde o štátnu pomoc a nie je potrebné aplikovať žiadne nadväzujúce oznamovacie alebo schvaľovacie procedúry s Európskou komisiou (ďalej len "Komisia").Princíp súkromného investora
Princíp súkromného/tržného investora (anglicky Market Economy Investor Principle)
(Pozn.: Tento princíp bol pomerne ilustratívne vymedzený v rozhodnutí Európskeho súdneho dvora vo veci "Boch" prípad C-234/84 Belgicko vs Komisia, ktorom sa okrem iného uvádza: "Vhodnou cestou na určenie, či opatrenie zakladá štátnu pomoc, je stanovenie, či, za akých podmienok a v akom rozsahu je podnik schopný získať sumu na kapitálových trhoch. V prípade podniku, ktorého takmer celý základný kapitál je takmer celý v držbe orgánov verejnej moci, je potrebné posúdiť, či by súkromný akcionár s ohľadom na rentabilitu vložených prostriedkov bez zvažovania sociálnych, regionálnych a sektorových dopadov, akciový kapitál upísal, alebo nie".
Zmienené rozhodnutie teda dáva jasný návod - pokiaľ chcú orgány verejnej moci postupovať v súlade so zmieneným princípom, musia určité opatrenia poskytovať za podmienok, ktoré nebudú reflektovať predovšetkým sociálne a regionálne aspekty, pretože súkromný investor ich nezvažuje. Jeho cieľom je nepochybne maximalizácia zisku, eventuálne minimalizácia strát. Prípadné vyšetrovanie by Komisia zamerala na zisťovanie, či je zabezpečená návratnosť vložených prostriedkov, a to napríklad prostredníctvom dividend, podielu na zisku či zhodnocovaním podielu verejnej inštitúcie v danom podniku, či sa príjemca zdrojov nenachádza v dlhodobých stratách a pod. Za konanie v súlade s princípom súkromného investora možno napríklad označiť navýšenie základného kapitálu verejným aj súkromným akcionárom za rovnakých podmienok.)
má v práve štátnej pomoci svoje nezastupiteľné miesto od 80. rokov minulého storočia, kedy začal Európsky súdny dvor vydávať prvé rozhodnutia, ktoré existenciu štátnej pomoci pri určitých transakciách financovania štátnych podnikov, neskôr aj pri transakciách medzi verejnou a súkromnou sférou, hodnotili práve s poukazom na (ne)naplnenie tohto princípu.Od toho času sa judikatúra európskych súdov a rozhodovacia prax Európskej komisie vykladajúce tento princíp v konkrétnych prípadoch značne rozšírila a vznikli ďalšie pojmy - kritérium, resp. princíp tržného veriteľa, princíp tržného ručiteľa, princíp tržného predávajúceho a princíp tržného kupujúceho. V oznámení Komisie o pojme štátna pomoc (Úradný vestník C 262, 19.7.2016) ich všetky súhrnne označuje pojmom "kritérium subjektu v trhovom hospodárstve" a rozoberá ho v kapitole 4.2.
Zmyslom tohto kritéria je posúdiť, či verejný orgán, resp. inštitúcia poskytla určitému podniku výhodu tým
, že pri určitej transakcii nekonala ako subjekt v tržnom hospodárstve. Ak to tak nie je, prijal podnik (príjemca) hospodársku výhodu, ktorú by za bežných tržných podmienok nezískal, čo posilňuje jeho postavenie v porovnaní s postavením konkurenčných podnikov.Hoci ide o právnu konštrukciu, ktorá nie je zakotvená v primárnom práve Európskej únie a vyvinula sa len judikatúrou, ide vo výkladovej praxi o nespochybniteľný princíp hlavne vzhľadom na skutočnosť, že pravidlá Európskej únie pre reguláciu trhu sú vo vzťahu k úprave vlastníctva
(Pozn.: Článok 345 Zmluvy o Európskej únii ustanovuje, že "zmluvy sa nejako nedotýkajú úpravy vlastníctva uplatňované v členských štátoch".)
neutrálne. Verejný sektor a subjekty vo verejnom vlastníctve majú teda na vnútornom trhu rovné postavenie so súkromným sektorom a majú plné právo vstupovať do ekonomických vzťahov. Aby však nedochádzalo k deformáciám trhu a hospodárskej súťaže štátnou pomocou, je nutné, aby do nich vstupovali spôsobom porovnateľným so súkromnými súťažiteľmi - preto je ťažko uplatniť tento princíp pri jednoznačne netržných transakciách verejných orgánov, ako sú priame dotácie, avšak vieme si ho predstaviť pri transakciách bežne realizovaných v komerčnom sektore, ako sú úvery, záruky, prenájmy, predaje alebo nákupy majetku, kapitálové injekcie a pod.Je dôležité uviesť, že potenciálnymi poskytovateľmi štátnej pomoci sú tak štát (ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy), ako aj široké spektrum ďalších subjektov verejného sektora, ako sú územné samosprávne jednotky alebo podniky a organizácie pod kontrolou verejnej správy vynakladajúce verejné prostriedky. Aby transakcia uskutočnená niektorým z týchto subjektov nebola štátnou pomocou, musí sa dbať práve na dodržanie a obhájiteľnosť princípu tržného investora.
Členské štáty, resp. ich orgány verejnej moci, sa často cítia oprávnené poskytnúť finančné prostriedky určitému podniku, ktorého sú napríklad zriaďovateľom, z dôvodu zrejmého verejného
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Vydanie Účtovníctvo ROPO a obcí 12/2021
