Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Postavenie starostov, poslancov, členov komisií a hlavného kontrolóra v mzdovej učtárni (II.)

V predchádzajúcej časti sme sa venovali odmeňovaniu a dovolenke starostov, v tejto časti pokračujeme stravovaním a sociálnym fondom.

Stravovanie a sociálny fond

V súlade so Zákonníkom práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi.

Uvedenú povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Táto povinnosť zamestnávateľa sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín (v r. 2016 najviac 2,31 € na každé jedlo). Okrem toho zamestnávateľ poskytuje na stravovanie príspevok zo sociálneho fondu.

Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť podmienky, za ktorých rozšíri okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie aj o osoby, ktoré nevykonávajú pre zamestnávateľa prácu len v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zákonník práce okruh osôb, ktorým môže zabezpečovať stravovanie nevymedzuje, preto je zamestnávateľ oprávnený rozšíriť poskytovanie stravovania za rovnakých podmienok ako vlastným zamestnancom aj na iné osoby, ktoré vykonávajú pre zamestnávateľa prácu v inom právnom vzťahu ako v pracovnom pomere, napr. ide o zamestnancov („dohodárov“), bývalých zamestnancov (toho času už dôchodcov), o spoločníkov, konateľov, členov štatutárnych orgánov, a do 31. 12. 2015 aj, ak išlo o starostov a primátorov.

Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže zamestnávateľ konať samostatne. Je oprávnený vydať internú smernicu, v ktorej upraví spôsob zabezpečovania stravovania pre svojich zamestnancov v súlade s pracovnoprávnymi predpismi. Pri rozširovaní okruhu fyzických osôb, ktorým zamestnávateľ zabezpečí stravovanie podľa § 152 ods. 8 písm. c) Zákonníka práce, ide o možnosť, nie o povinnosť.

Ako sa teda od 1. 1. 2016 zmenilo postavenie starostov pri zabezpečovaní stravovania?

Vzhľadom na skutočnosť, že starosta sa nepovažuje za zamestnanca obce, nemal do 31. 12. 2015 zákonný nárok na zabezpečenie stravovania zo strany obce. Od 1. 1. 2016 však dochádza k zmene. Volení funkcionári územnej samosprávy – starostovia majú z pohľadu pracovnoprávnych vzťahov aj po 1. 1. 2016 naďalej osobitné postavenie, t. j. verejnú funkciu nevykonávajú v pracovnom pomere.

Novela č. 377/2015 Z. z. zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. modifikuje osobitné postavenie starostu tak, že starosta sa počas výkonu funkcie posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere na účely zabezpečovania stravovania a prispievania na stravovanie a na účely tvorby a použitia sociálneho fondu.

V dôsledku tejto úpravy sa možnosť rozširovania okruhu fyzických osôb, ktorým zamestnávateľ (obec) zabezpečí stravovanie, mení na zákonom ustanovenú povinnosť obce voči starostovi.

Starosta obce má nárok na príspevok na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín a od 1. 1. 2016 aj na príspevok na stravovanie poskytovaný zo sociálneho fondu.

Do základu na tvorbu sociálneho fondu sa tak po novom započíta úhrn platov starostov poskytnutých za výkon ich funkcie.

Vykonávanie funkcie starostu naďalej nemá charakter postavenia zamestnanca vykonávajúceho pre zamestnávateľa závislú prácu. Ide o výkon verejnej funkcie, ktorú sa rozhodol vykonávať „dobrovoľne“. V tom spočíva aj jej osobitosť.

Cieľom schválených zmien bolo síce zrovnoprávnenie postavenia starostov obcí s ostatnými zamestnancami obce, ale len v určitých oblastiach, t. j. na účely dovolenky, stravovania, tvorby a použitia sociálneho fondu. Dochádza tak k vzniku akéhosi „hybridu“, kedy sa časť pracovných podmienok (možno konštatovať len tých „výhodných“) zamestnanca vykonávajúceho pre obec prácu vo verejnom záujme vzťahuje aj na vykonávanie funkcie starostu, a časť nie.

* * *

♦ Príklad č. 6:

Obec zabezpečuje stravovanie svo­jim zamestnancom prostredníctvom gastrolístkov v nominálnej hodnote 4,20 €. Na každé jedlo (na jednu stravovaciu poukážku) sa poskytuje príspevok na stravovanie z nákladov obce vo výške 2,31 €, príspevok zo sociálneho fondu vo výške 1,09 € a sumou 0,80 € si prispievajú zamestnanci obce. Má starosta obce tiež nárok na zabezpečenie stravovania v zmysle Zákonníka práce? Ak áno, má nárok aj na príspevok na stravovanie poskytovaný zo sociálneho fondu?

Funkcia starostu obce je považovaná za verejnú funkciu, ktorá sa však nevykonáva v pracovnom pomere. S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa starosta počas výkonu funkcie na účely tvorby a použitia sociálneho fondu a na účely zabezpečovania stravovania a prispievania na stravovanie posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere, a preto má nárok na zabezpečenie stravovania v zmysle Zákonníka práce, t. j. vzniká mu nárok aj na príspevok na stravovanie poskytovaný zo sociálneho fondu.

Zdravotné a sociálne poistenie

V zmysle ZZP sa za zamestnanca považuje fyzická osoba, ktorá spĺňa súčasne dve základné podmienky:

  • vykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej jej vyplýva nárok na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), j) a k) ods. 2 a 3 (ďalej len „príjem zo závislej činnosti“) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) okrem príjmu plynúceho z dohody o brigádnickej práci študentov a príjmu plynúceho z dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, ak ide o poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a
  • zároveň poberá zdaniteľný príjem zo závislej činnosti.

V zmysle ZSP sa za zamestnanca považuje fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť vyplývajúcu z právneho vzťahu, ktorý mu zakladá právo na pravidelný alebo nepravidelný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) ods. 2 a 3 ZDP, tzn., že fyzická osoba sa považuje za zamestnanca aj na účely sociálneho poistenia, ak sú súčasne splnené dve základné podmienky:

  • existuje právny vzťah, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti a
  • zároveň existuje právo na príjem zo závislej činnosti.

Starostovi za výkon funkcie v orgánoch územnej samosprávy prináleží plat, ktorý sa považuje za príjem podľa § 5 ods. 1 písm. d) ZDP. Starosta tak nadobúda na účely zdravotného a sociálneho poistenia postavenie zamestnanca a jeho príjem za výkon funkcie vstupuje na účely výpočtu odvodov do vymeriavacieho základu na zdravotné a sociálne poistenie.

Obec vo vzťahu k starostovi, ktorému začína funkčné obdobie, vystupuje ako zamestnávateľ (platiteľ poistného) a má voči zdravotnej a sociálnej poisťovni oznamovacie a registračné povinnosti.

Vzhľadom na to, že postavenie starostu ako zamestnanca na účely výpočtu odvodov na zdravotné a sociálne poistenie je upravené priamo v osobitných predpisoch (ZZP a ZSP), dochádza od 1. 1. 2016 k vypusteniu „duplicitnej časti “ z ust. § 2 ods. 3 v zákone o platových pomeroch starostov, ustanovenie po novele znie: „starosta sa počas výkonu funkcie na účely tvorby a použitia sociálneho fondu a na účely zabezpečovania stravovania a prispievania na stravovanie posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere.“

Obec ako platiteľ poistného je v súlade s § 24 písm. c) ZZP povinná písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmeny platiteľa poistného za svojich zamestnancov, t. j. aj za starostu, na tlačive Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie. Termín, do kedy treba oznamovaciu povinnosť splniť, závisí od dôvodu zmeny platiteľa poistného, ktorá môže nastať v týchto situáciách:

  • vznik alebo zánik kategórie platiteľa poistného „zamestnanec“ – obec má povinnosť oznámiť zmenu platiteľa poistného z dôvodu vzniku alebo zániku právneho vzťahu, z ktorého plynie príjem zo závislej činnosti a z ktorého je povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie v termíne do 8 pracovných dní odo dňa vzniku alebo zániku právneho vzťahu zamestnanca, napr. vznik výkonu funkcie starostu, zánik mandátu starostu,
  • vznik alebo zánik kategórie platiteľa poistného „štát“ – povinnosť oznámiť zmeny platiteľa poistného do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci (resp. do dňa splatnosti preddavku na poistné, za ktorý sa považuje deň určený na výplatu príjmov, v ktorom za fyzickú osobu začal alebo prestal platiť poistné štát), napr. ak bude starosta uznaný za dočasne práceneschopného s nárokom na nemocenské.

Zamestnávateľ je povinný pred vznikom povinných poistení,najneskôr pred začatím výkonu činnosti, prihlásiť zamestnanca, t. j. aj starostu do registra poistencov sociálnej poisťovne.

Na účely plnenia oznamovacích povinností je určené tlačivo Registračný list fyzickej osoby, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ zasiela do Registra poistencov sociálnej poisťovne nielen prihlášku na povinné sociálne poistenie zamestnanca, ale aj odhlášku z povinného poistenia, nahlásenie prerušenia a zmien v sociálnom poistení.

Zamestnanec a zamestnávateľ sú povinní platiť preddavky na zdravotné poistenie a poistné na povinné sociálne poistenie. Za zamestnanca odvádza preddavky a poistné na povinné poistenie zamestnávateľ.

Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného, ktoré je povinný platiť zamestnanec, pri každomesačnom spracovaní výplat.

Odvod poistného za zamestnanca a za zamestnávateľa odvádza zamestnávateľ na príslušné účty zdravotnej a Sociálnej poisťovne.

Obec zaregistruje starostu ako zamestnanca do zdravotnej a Sociálnej poisťovne nasledovne:

  • do príslušnej zdravotnej poisťovne na predpísanom tlačive „Oznámenie o poistencoch“, pričom registrácia starostu sa vykoná pod kódom 2 najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa zloženia sľubu,
  • do Sociálnej poisťovne na účely povinného nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti na predpísanom tlačive „Registračný list fyzickej osoby“, pričom registrácia sa vykoná najneskôr pred začatím výkonu funkcie (t. j. dňom zloženia sľubu).

Tabuľka: Rozsah platenia poistného

Rozsah platenia poistného

ZP*

NP

SP

IP**

PvN***

RfS

ÚP

GP

Starosta/primátor – odvody, ktoré platí zamestnanec

4 %

1,4 %

4 %

3 %

1 %

Starosta/primátor – odvody, ktoré platí zamestnávateľ

10 %

1,4 %

14 %

3 %

1 %

4,75 %

0,8 %

Legenda:

* Poistenec, ktorý sa považuje za osobu so zdravotným postihnutím, platí preddavky v zníženej sadzbe, t. j. 2 % zamestnanec a 5 % zamestnávateľ (ide o osobu, ktorá má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo osoba uznaná za invalidnú, kedy policajt alebo profesionálny vojak má zníženú schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie najmenej o 20 %).

** Invalidné poistenie neplatí poistenec (a ani zamestnávateľ), ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku alebo ak je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek.

*** Poistenie v nezamestnanosti neplatí poistenec (a ani zamestnávateľ), ktorému bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

Odporúčanie: Ak bol vo voľbách do orgánov samosprávy obcí opätovne zvolený ten istý starosta, obec nemá povinnosť starostu odhlasovať a následne opätovne prihlasovať do registra poistencov príslušnej zdravotnej poisťovne, nakoľko táto osoba je považovaná za zamestnanca u toho istého zamestnávateľa súvisle. Na účely sociálneho poistenia obec pri opätovnom zvolení toho istého starostu, odhlasuje starostu z registra poistencov dňom zloženia jeho sľubu a vznikom nového funkčného obdobia ho opätovne prihlasuje do registra poistencov dňom, ktorý nasleduje po dni, v ktorom zložil sľub starostu na ustanovujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva.

♦ Príklad č. 7:

Starosta bol opätovne zvolený do funkcie. Výkon funkcie starostu končí, a zároveň začína tým istým dňom. Funkčné obdobie starostu začína zložením sľubu, t. j. dňom 10. 12. príslušného roka. Kedy treba podať do zdravotnej a Sociálnej poisťovne odhlášku a prihlášku do registra poistencov?

Ak bol do orgánov samosprávy obce opätovne zvolený ten istý starosta, obec nemá povinnosť starostu z registra poistencov zdravotnej poisťovne odhlasovať a následne ho do registra znova prihlasovať, nakoľko táto osoba je považovaná za zamestnanca u toho istého zamestnávateľa súvisle. Na účely sociálneho poistenia obec starostu odhlasuje z registra poistencov dňom zloženia sľubu, t. j. končí mu právny vzťah 10.12. príslušného roka. Obec starostu prihlási do registra poistencov dňom, ktorý nasleduje po dni v ktorom zložil sľub starostu na ustanovujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva, t. j. dňom 11. 12. príslušného roka.

* * *

Evidenčný list dôchodkového poistenia

Obec ako zamestnávateľ je povinná v súlade so ZSP viesť evidenciu zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia. Táto evidencia sa vedie od vzniku sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia zamestnanca v celom období, počas ktorého toto poistenie a sporenie trvá.

U fyzických osôb, ktoré vykonávajú činnosť zakladajúcu povinné dôchodkové poistenie, má zamestnávateľ povinnosť viesť evidenčný list dôchodkového poistenia (ďalej len „evidenčný list“) a pri skončení právneho vzťahu ho predložiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.

Obec je tak povinná viesť evidenčný list za starostov, ale aj za poslancov obecného zastupiteľstva (pričom nie je rozhodujúce, či poberajú za výkon funkcie pravidelnú alebo nepravidelnú odmenu).

Do evidenčného listu dôchodkového poistenia zamestnávateľ uvádza ako dobu poistenia iba obdobie, za ktoré mal zamestnanec vymeriavací základ na dôchodkové poistenie.

Za tých poslancov, ktorí vykonávajú funkciu poslanca obecného zastupiteľstva v zmysle „Zásad odmeňovania poslancov obecného zastupiteľstva“ bezodplatne, t. j. vzdali sa nároku na odmenu, obec ako zamestnávateľ nevedie evidenciu na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia.

Špecifiká pri garančnom poistení

Podľa § 18 ods. 1 ZSP povinne garančne poistený je ­zamestnávateľ, ktorý je právnickou/fyzickou osobou, ku ktorej je fyzická osoba v pracovnom pomere, a ďalej aj:

  • družstvo, ku ktorému je člen družstva v pracovnom vzťahu,
  • právnická/fyzická osoba, pre ktorú zamestnanec vykonáva prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Povinne garančne poistený nie je zamestnávateľ, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a zamestnávateľ, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vz. n. p.

Okruh subjektov, na ktoré nemôže byť vyhlásený konkurz, je teda vymedzený týmto zákonom, tzn. že tieto subjekty nie sú garančne poistené a nie sú povinné platiť poistné na garančné poistenie:

  • štát, štátna rozpočtová organizá­cia/príspevková organizácia, štátny fond,
  • obec, VÚC,
  • iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát,
  • Národná banka Slovenska,
  • Fond ochrany vkladov,
  • Garančný fond investícií,
  • Rozpočtové/príspevkové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a VÚC (s účinnosťou od 1. 1. 2012 v zmysle zákona č. 348/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.).

Z uvedeného vyplýva, že obec ako platiteľ poistného nie je garančne poistená a z platu starostu, z odmeny zástupcu starostu, z odmeny poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva, z odmeny člena komisie pri obecnom (mestskom) zastupiteľstve, z odmeny člena obecnej (mestskej) rady a z platu hlavného kontrolóra sa neodvádza poistné na garančné poistenie.

(Pokračovanie v budúcom čísle)



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály