Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Miestny poplatok za rozvoj - teoretické a praktické východiská (I.)

Dátum: Rubrika: Z právnej praxe Zo seriálu: Miestny poplatok za rozvoj - teoretické a praktické východiská

Sústava daní a poplatkov sa od 1. novembra 2016, kedy nadobudol účinnosť nový zákon č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o miestnom poplatku"), rozšírila o nový miestny poplatok, ktorý sú oprávnené uložiť na svojom území obce. Článok reaguje na aktuálny právny stav po účinnosti zákona č. 375/2016 Z.z., ktorou sa novelizoval citovaný zákon o miestnom poplatku za rozvoj (ďalej len "novela zákona o miestnom poplatku"). Obciam sa otvorila nová možnosť uložiť tento poplatok aj počas roka 2017.

Miestny poplatok za rozvoj - teoretické a praktické východiská
JUDr. Ing.
Juraj
Říha
PhD.
Zavedeniu miestneho poplatku za rozvoj (ďalej len "poplatok za rozvoj") predchádzala komunikácia medzi zástupcami Inštitútu urbánneho rozvoja, Ministerstva financií SR, Združením miest a obcí Slovenska a Úniou miest Slovenska. Dôvodom tejto komunikácie bola potreba zavedenia nového finančného nástroja, ktorý by reguloval povinnosti stavebníkov
(developerov)
uložené v súvislosti s územným a stavebným konaním - tzv. vyvolané investície na území obcí. Z dostupných zákonných možností bolo možné regulovať vyvolané investície samostatnou zmenou podmienok územného a stavebného konania zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon") či prostredníctvom finančnej regulácie zákonom č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len "zákon o miestnych daniach").
Zákonodarca zvolil druhý spôsob regulácie, pričom uprednostnil existenciu samostatného osobitného predpisu, ktorým je zákon o miestnom poplatku, a to najmä z dôvodu špecifickej povahy poplatku za rozvoj a predchádzania neprehľadnosti zákona o miestnych daniach.
Vymedzenie poplatku za rozvoj a jeho použitie
Zákon o miestnom poplatku definíciu poplatku za rozvoj neuvádza. Zo samotného pojmu však možno odvodiť niekoľko poznámok. Keďže ide o poplatok, základným definičným znakom by mala byť jeho
ekvivalentnosť k poskytnutiu administratívneho úkonu obcou poplatníkovi,
ako tomu je pri správnych poplatkoch, resp. k poskytnutiu služby, ako je tomu pri poplatku za komunálne odpady a drobný stavebný odpad. Z tohto hľadiska možno pri poplatku za rozvoj do istej miery polemizovať s jeho ekvivalentnou protihodnotou.
Pri posudzovaní tejto otázky je možné vychádzať aspoň zo skutočnosti, že výnos z poplatku za rozvoj je účelovo viazaný na krytie kapitálových výdavkov rozpočtu obce súvisiacich s konkrétnym druhom verejnoprospešných stavieb, a teda stavebník získava službu vo forme verejného osvetlenia, materskej školy, atď.
Keďže však zákon o miestnom poplatku zúžil účelové použitie poplatku za rozvoj len na úroveň katastrálneho územia alebo jednotlivej časti obce, pre neadresnosť poskytovanej služby bez právneho nároku stavebníka, napríklad lámp verejného osvetlenia v mieste konkrétnej výstavby alebo konkrétneho miesta v materskej škole, nemožno ani z tohto hľadiska hovoriť o prvku ekvivalentnosti, a preto svojou ekonomickou podstatou pripomína skôr daň.
Vymedzenie pojmu poplatku za rozvoj môže byť spojené s rozvojom obce, kedy v dôsledku investičnej činnosti dochádza k rozvoju nielen určitého územia obce, ale aj rozvoj občianskej infraštruktúry ako sú detské
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.