Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Prieťahy v konaní - neúčasť na ústnom pojednávaní
Dátum:
Prieťahy v konaní — neúčasť na ústnom pojednávaní
JUDr.
Helena
Spišiaková
V praxi obcí nie sú ojedinelé prípady, kedy účastníci konania (a neraz aj ich právni
zástupcovia) hľadajú spôsoby, ako sa vyhnúť zodpovednosti za porušenie zákona. Ide väčšinou o
správne konania, v ktorých sa ukladajú sankcie za priestupky alebo iné správne delikty a obrazne
povedané „naťahovaním času" sa snažia o to, aby došlo k zániku zodpovednosti (premlčaniu) priestupku
alebo iného správneho deliktu.
Na konkrétnom prípade je v článku vysvetlené, ako môže obec, v súlade so správnym
poriadkom, postupovať v prípadoch, kedy sa účastník konania vyhýba účasti na ústnom
pojednávaní.
Popis prípadu
Obec ako stavebný úrad prejednáva správny delikt fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie
(živnostník), ktorý bez povolenia stavebného úradu osadil reklamné zariadenie. Účastníka konania sme
pozvali na ústne pojednávanie, pretože presne nevieme, kedy predmetné reklamné zariadenie osadil, no
hoci účastník konania predvolanie riadne prevzal (ako dôkaz máme doručenku), nedostavil sa. Avšak
deň pred ústnym pojednávaním poslal písomné ospravedlnenie, že nemôže prísť. Tak sme ho predvolali
na nový termín, no v deň druhého ústneho pojednávania sa účastník konania ospravedlnil telefonicky,
že nepríde z vážnych rodinných dôvodov. Neuviedol však, o aké vážne rodinné dôvody ide. Nadobudli
sme dojem, že neustálym ospravedlňovaním sa účastník konania snaží vyhnúť zodpovednosti za porušenie
zákona a „naťahuje čas".
Odpovede na otázky
1.
Je vôbec nutné ústne pojednávanie, alebo môžeme vo veci rozhodnúť aj bez prítomnosti
účastníka konania?
2.
Čo sa považuje za „vážny" dôvod neúčasti na ústnom pojednávaní?
3.
Ako má obec ďalej postupovať’?
Na prejednávanie správnych deliktov podľa § 106
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon") sa v plnom rozsahu vzťahuje
zákon č.
71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok)
v znení neskorších predpisov
(ďalej len „správny poriadok"), čo vyplýva z
ustanovenia § 140 stavebného zákona upravujúce
jeho vzťah k správnemu poriadku a podľa ktorého:„Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona
všeobecné predpisy o správnom konaní."
Správny poriadok
upravuje ústne pojednávanie v ustanovení § 21
nasledovne:„(1) Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa
tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to
ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom
pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste
ohliadky.
(2) Na ústne pojednávanie správny orgán
prizve všetkých účastníkov konania a požiada
ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia,
v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť
musia byť účastníci konania výslovne upozornení.
(3) Ústne pojednávanie je neverejné, pokiaľ osobitný zákon alebo správny orgán
neustanovia inak."
Na rozdiel od priestupkov, kedy povinnosť nariadiť ústne pojednávanie
„ustanovuje
osobitný zákon"
(§ 74 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov) správny
poriadok, ani osobitné zákony upravujúce iné správne delikty neukladajú povinnosť uskutočniť
ústne pojednávanie vo veci správneho deliktu.Avšak v zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. III ÚS
231/2010 zo dňa 25.8.2010 (pozri na http://portal.concourt.sk/Zbierka/2010
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
