Postavenie starostov, poslancov, členov komisií a hlavného kontrolóra v mzdovej učtárni (II.)

Stravovanie a sociálny fond

V súlade so Zákonníkom práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi.

Uvedenú povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Táto povinnosť zamestnávateľa sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín (v r. 2016 najviac 2,31 € na každé jedlo). Okrem toho zamestnávateľ poskytuje na stravovanie príspevok zo sociálneho fondu.

Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť podmienky, za ktorých rozšíri okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie aj o osoby, ktoré nevykonávajú pre zamestnávateľa prácu len v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zákonník práce okruh osôb, ktorým môže zabezpečovať stravovanie nevymedzuje, preto je zamestnávateľ oprávnený rozšíriť poskytovanie stravovania za rovnakých podmienok ako vlastným zamestnancom aj na iné osoby, ktoré vykonávajú pre zamestnávateľa prácu v inom právnom vzťahu ako v pracovnom pomere, napr. ide o zamestnancov („dohodárov“), bývalých zamestnancov (toho času už dôchodcov), o spoločníkov, konateľov, členov štatutárnych orgánov, a do 31. 12. 2015 aj, ak išlo o starostov a primátorov.

Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže zamestnávateľ konať samostatne. Je oprávnený vydať internú smernicu, v ktorej upraví spôsob zabezpečovania stravovania pre svojich zamestnancov v súlade s pracovnoprávnymi predpismi. Pri rozširovaní okruhu fyzických osôb, ktorým zamestnávateľ zabezpečí stravovanie podľa § 152 ods. 8 písm. c) Zákonníka práce, ide o možnosť, nie o povinnosť.

Ako sa teda od 1. 1. 2016 zmenilo postavenie starostov pri zabezpečovaní stravovania?

Vzhľadom na skutočnosť, že starosta sa nepovažuje za zamestnanca obce, nemal do 31. 12. 2015 zákonný nárok na zabezpečenie stravovania zo strany obce. Od 1. 1. 2016 však dochádza k zmene. Volení funkcionári územnej samosprávy – starostovia majú z pohľadu pracovnoprávnych vzťahov aj po 1. 1. 2016 naďalej osobitné postavenie, t. j. verejnú funkciu nevykonávajú v pracovnom pomere.

Novela č. 377/2015 Z. z. zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. modifikuje osobitné postavenie starostu tak, že starosta sa počas výkonu funkcie posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere na účely zabezpečovania stravovania a prispievania na stravovanie a na účely tvorby a použitia sociálneho fondu.

V dôsledku tejto úpravy sa možnosť rozširovania okruhu fyzických osôb, ktorým zamestnávateľ (obec) zabezpečí stravovanie, mení na zákonom ustanovenú povinnosť obce voči starostovi.

Starosta obce má nárok na príspevok na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín a od 1. 1. 2016 aj na príspevok na stravovanie poskytovaný zo sociálneho fondu.

Do základu na tvorbu sociálneho fondu sa tak po novom započíta úhrn platov starostov poskytnutých za výkon ich funkcie.

Vykonávanie funkcie starostu naďalej nemá charakter postavenia zamestnanca vykonávajúceho pre zamestnávateľa závislú prácu. Ide o výkon verejnej funkcie, ktorú sa rozhodol vykonávať „dobrovoľne“. V tom spočíva aj jej osobitosť.

Cieľom schválených zmien bolo síce zrovnoprávnenie postavenia starostov obcí s ostatnými zamestnancami obce, ale len v určitých oblastiach, t. j. na účely dovolenky, stravovania, tvorby a použitia sociálneho fondu. Dochádza tak k vzniku akéhosi „hybridu“, kedy sa časť pracovných podmienok (možno konštatovať len tých „výhodných“) zamestnanca vykonávajúceho pre obec