Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Ochrana osobnosti pri zverejnených nepravdivých informáciách (2. časť)

Dátum: Rubrika: Správne právo Zo seriálu: Ochrana osobnosti pri zverejnených nepravdivých informáciách

Príspevok sa v druhej časti zaoberá najmä hodnotiacimi kritériami v súvislosti so zisťovaním neoprávneného zásahu do osobnostných práv, t. j. hranicami kritiky a primeranosťou jej obsahu a formy, ako aj ochranou dobrej povesti právnických osôb.

V súvislosti s ochranou osobnosti v médiách je potrebné vnímať 
rozdiel medzi kritikou a neoprávneným zásahom
, pričom rozdiel medzi nimi treba zohľadniť v súvislosti s rozhodujúcim hľadiskom pravdivosti, objektívnosti a cieľa, ktorý je konkrétnym prejavom sledovaný.
Kritika sa 
vo všeobecnosti 
považuje za oprávnenú
, ak
-
nie sú prekročené medze vecnej kritiky (opierajúcej sa o pravdivé skutočnosti a z nich vychádzajúce logické závery, ktoré tieto skutočnosti odôvodňujú) a
-
je primeraná obsahom i formou.
Tieto kritériá treba vyhodnocovať individuálne vzhľadom na špecifické okolnosti konkrétneho prípadu. Bez ohľadu na konkrétnosti, hranice vecnej kritiky (a s tým súvisiaca pravdivosť informácií) a primeranosť vo vzťahu k obsahu a forme sú dve základné hodnotiace kritériá pri zisťovaní neoprávneného zásahu do osobnostných práv.
I. Hranice kritiky
V judikatúre všeobecných súdov, ako aj Ústavného súdu SR a ESĽP sa ustálil názor, že 
hranice vecnej kritiky sú u verejných činiteľov, resp. u osôb verejného záujmu "posunuté" v porovnaní so súkromnými osobami
, ktoré nemajú dočinenia s verejným životom, resp. so správou verejných vecí. Verejní činitelia sú povinní znášať vyššiu mieru kritiky.
V náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 385/2012, sa uvádza:
"Osoby verejné možno ďalej rozčleniť na osoby verejne činné a osoby verejne známe. Kategória osôb verejne činných zahŕňa všetky osoby, ktoré sa nejakým spôsobom podieľajú na výkone verejnej moci (politici vrátane regionálnych politikov a kandidátov vo voľbách, sudcovia ako špecifická kategória, štátni úradníci, predstavitelia ozbrojených zložiek, iní verejní činitelia a pod.). Tieto osoby spravidla zastávajú volené či menované funkcie, výkon ktorých podlieha kontrole zo strany verejnej mienky ako často jedinej možnej podobe neformálneho sankčného mechanizmu..."
Starosta obce, poslanec obecného zastupiteľstva a riaditeľ školy 
ako osoby, ktoré sa podieľajú na výkone verejnej moci, sú povinní nepochybne zniesť 
vyššiu mieru kritiky než osoby súkromné
.

Z nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 558/2012-49: „Hranice akceptovateľnej kritiky sú najširšie u politikov, ku ktorým nepochybne treba zaradiť aj komunálnych politikov, a najužšie u „bežných“ občanov. Mestský „parlament“ všeobecne, ale aj činnosť štátneho gymnázia, nepochybne tvorí legitímnu tému verejného záujmu, keďže sú integrálnou súčasťou života spoločnosti, pričom riaditeľ gymnázia je vzorom (role model), preto informácia o jeho poklesku je v súlade s verejným záujmom,...“

Čo sa týka samotnej pravdivosti informácií, informácie môžu byť:

-
nepravdivé 
- odporujú objektívnej pravde;
-
zavádzajúce 
- sú podsúvané spôsobom, pri ktorom si čitateľ vytvorí predstavu, že takéto vnímanie reality zodpovedá väčšinovému názoru danej komunity;
-
s vecou nesúvisiace
, napriek tomu 
s tendenciou pôsobiť difamačne voči osobe
.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.