Majetok obce a osobitosti pri hospodárení s ním

Vychádzajúc z tohto zákonného vymedzenia môžeme majetok obce rozdeliť na:

Obec môže tento majetok nadobudnúť do vlastníctva rôznymi zákonnými spôsobmi. Cit. § 1 ods. 2 zákona o majetku obcí vymedzil aj základné spôsoby, ktorými došlo po roku 1990 kv Slovenskej republike, teda:

Špecifickou vlastnou činnosťou je proces vyvlastnenia, ktoré je možné použiť najmä pri výstavbe verejnoprospešných stavieb definovaných schváleným územným plánom obce, tiež diel technickej infraštruktúry, ako sú napríklad dôležité dopravné komunikácie obce, vodohospodárskych diel a iných. Podstatou tohto konania je prechod či obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom, stavbám a právam k nim na obec rozhodnutím stavebného úradu.

je možné len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom, je v nevyhnutnom rozsahu a uskutočňuje sa za náhradu. Vyvlastnenie musí byť uskutočňované vo verejnom záujme, čiže musí byť v súlade aj s cieľmi a zámermi územného plánovania.

Obce získali prechodom vlastníckeho práva k štátneho majetku významný rozsah majetku, ku ktorému mohli vykonávať dispozičné oprávnenia novo kreované orgány obce po skončení výkonu pôsobnosti miestnych národných výborov. Do vlastníctva obce tak ku dňu účinnosti zákona o majetku obcí prešli napr. nehnuteľnosti, ku ktorým patrilo právo hospodárenia národným výborom či nehnuteľnosti, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec, historické radnice atď.

Priamou novelou zákona o majetku obcí z roku 1992 prešli do majetku obcí k 25. júnu 1992 aj napríklad poľnohospodárska a nepoľnohospodárska pôda, ktorá bola vo vlastníctve obcí k 31. decembru 1949, či lesná pôda a lesné porasty nachádzajúce sa na tejto pôde.