Aplikácia a výklad právnych predpisov

Zákony a iné právne predpisy, ktoré nie sú vždy zrozumiteľne napísané, môžu robiť pracovníkom územnej samosprávy nemalé ťažkosti, a to najmä v prípadoch, keď ich v praxi aplikujú ľudia bez právneho vzdelania. Preto je účelom uvedeného článku prispieť k zvýšeniu právneho povedomia či už pracovníkov obecných a miestnych úradov, ako aj starostov, prednostov a poslancov miestnych zastupiteľstiev.

Pri aplikácií práva správne orgány, teda aj obce, na základe svojej právomoci a príslušnosti vydávajú ako výsledok svojej činnosti individuálne správne akty - rozhodnutia, ako napr. rozhodnutie o umiestnení stavby, stavebné povolenie, súhlas na výrub drevín, rozhodnutie o uložení pokuty a pod. Rozhodnutie je teda výsledkom činnosti správneho orgánu vzťahujúceho sa len na určitý individuálny prípad, tzn., že obce vydávajú konkrétnemu subjektu - fyzickej alebo právnickej osobe povolenia, súhlasy, alebo ukladajú povinnosti, obmedzenia, prípadne sankcie. Tvorba rozhodnutia je proces zložitý a zahrňuje poznávacie, logické, hodnotiace a rozhodovacie činnosti správneho orgánu.

Pod nesprávnou aplikáciou práva možno rozumieť taký postup správneho orgánu, keď:

• použil na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis,

• správne použitý právny predpis nesprávne vyložil,

• zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery,

• rozhodoval na základe už zrušeného právneho predpisu.

Proces aplikácie právneho predpisu má niekoľko štádií:

a) , ktorý sa realizuje prostredníctvom dokazovania,

b) podľa ktorej prípad musí byť riešený,

c) - interpretácia právnej normy,

d) , ktorá je spojená s podradením konkrétneho prípadu, pod konkrétnu skutkovú podstatu, ktorá je vyjadrená v zákone (zákon sa aplikuje na konkrétny prípad),

e) .

Správny orgán je povinný vynaložiť maximálne úsilie na poznanie skutočností rozhodovaného prípadu a ich právny význam. Správny orgán je v tomto štádiu povinný zabezpečiť podklady pre rozhodnutie, ktoré realizuje prostredníctvom dokazovania. Medzi dôkazne prostriedky patria napr.:

• listinné dôkazy,

• znalecké posudky,

• výpovede účastníkov konania a

• výpovede svedkov.

Jednotlivými procesnými postupmi pri zabezpečovaní podkladov pre rozhodnutie a vykonávaním dokazovania sme sa zaoberali v predchádzajúcich častiach časopisu „Právo pre ROPO a obce v praxi“.

Nie je potrebné dokazovať ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov, pretože zákon č. i/i993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v z. n. p. (ďalej zákon č. 1/1993 Z.z.) v § 2 vyjadruje tzv. zákonnú nevyvrátiteľnú domnienku:

Obdobne nie je treba dokazovať . Taktiež podľa § 2 zákona č. 416/2004 Z.z. o Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev v z. n. p. je uvedené, že o všetkom, čo bolo v úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka.

Tieto zásady znamenajú, že sa nikto nemôže zbaviť zodpovednosti z dôvodu, že nepozná všeobecne záväzné právne predpisy a právne záväzné akty EU.

Všeobecne záväzné právne predpisy sú definované v§1a§3 ods. 1) zákona č. 1/1993 Z.z.; patrí medzi ne:

• Ústava Slovenskej republiky,

• ústavné a ostatné zákony Národnej rady Slovenskej republiky,

• nariadenia vlády Slovenskej republiky,

• vyhlášky a výnosy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej repu