Aplikácia a výklad právnych predpisov (II.)

V ďalšom štádiu správny organ podľa ktorej je povinný riešený prípad posudzovať. Samotné určenie právnej normy, podľa ktorej ma byť prípad riešený, nerobí spravidla také problémy ako jej výklad (interpretácia).

Pod výkladom právnej normy (napr. zákona, vyhlášky) treba rozumieť objasnenie jej zmyslu a obsahu za účelom jej pochopenia a používania. Zákony majú charakter abstraktný, a preto pri ich výklade vzniká nutnosť konkretizovať ich obsah pre jednotlivé prípady.

Proces interpretácie je teda cesta od abstraktných právnych noriem ku konkrétnym prípadom. Správny organ pri riešení individuálnych prípadoch vykladá zmysel právnej normy, pričom výklad zákona nesmie byť účelový a dogmatický. Naopak, pri výklade by sa mali dodržiavať zásady zákonnosti, spravodlivosti, ako aj rovnosti pred zákonom. Priaznivejšia situácia nastáva vtedy, ak zákony vo svojich ustanoveniach obsahujú jednoznačné definície určitých pojmov. Problémy s výkladom však nastávajú, ak zákony používajú pojmy, ktoré majú neurčitý význam.

Neurčitým právnym pojmom sú napr. pojmy a pod., ktorých obsah musí prípad od prípadu posudzovať správny organ, a na základe všestranného posúdenia danej situácie rozhodnúť, či je v danom prípade jeho obsah naplnený či nie.

Existuje niekoľko metód výkladu právnych noriem, napr.:

sa zameriava sa na jazykovú stránku textu. Skúma zloženie vety, analýzu, zmysel a význam jednotlivých slov. Pri výklade sa vychádza zo štruktúry vety, rozoberajú sa vzťahy medzi jednotlivými časťami súvetí a jednotlivých viet, čo použité výrazy obvykle znamenajú a pod. Napr. podľa § 710 Občianskeho zákonníka gramatického výkladu teda vyplýva, že spôsobom zániku nájmu bytu je vždy dohoda alebo výpoveď a len v prípade nájmu na dobu určitú aj uplynutie tejto doby. Text zákona môže byť vyjadrovaný odborným jazykom alebo právnym jazykom. Niekedy význam určitého pojmu vo všeobecnom základe spisového jazyka môže byť presnejší, ale zároveň podstatne odlišný.

môže slúžiť význam pojmu v občianskom práve. V občianskom práve je vecou aj zviera, ktoré sa v bežnom jazyku spravidla ako vec nechápe. Taktiež napr. z odborného hľadiska pojem „drevina" možno chápať akýkoľvek strom, resp. rastlinu, ktorá má korunu, kmeň a koreň. Zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v z. n. p. však definuje „drevinu" ako strom alebo ker vrátane jeho koreňovej sústavy rastúce mimo lesný pôdny fond, tzn., že v právnej terminológii drevinou nie je každý strom a ker, ale iba taký, ktorý rastie mimo lesného pôdneho fondu.

sa zameriava na logickú štruktúru textu. Logický výklad používa zásady a pravidlá logiky pri objasňovaní zákona. Pri logickom výklade sa používajú rozmanité logické argumenty, ako napr. - zákonodarca zakázal menej, tým skôr zakázal aj viac. Ak je niekto viazaný zákonom, je viazaný aj ústavným zákonom a pod.